Stručné informácie

  • aby bol určitý výtvor chránený autorským právom, musí spĺňať pojmové znaky diela
  • autorské právo nechráni myšlienku, ale jej vyjadrenie v podobe diela
  • autorom  môže byť len fyzická osoba (a to bez ohľadu na vek, vzdelanie, právnu spôsobilosť atď.)
  • autorské právo vzniká okamihom vyjadrenia diela  v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami
  • autor má osobnostné a majetkové práva k dielu
  • majetkové práva autora trvajú počas jeho života a 70 rokov po jeho smrti
  • vlastníctvo veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, automaticky nezakladá aj právo použiť dielo v autorskoprávnom zmysle
  • použiť dielo je možné len so súhlasom autora, bez súhlasu autora voľné dielo, alebo v prípade uplatnenia tzv. zákonnej licencie. Osobitný režim má aj zamestnanecké dielo.
  • súhlas na použitie diela možno získať priamo od autora alebo od organizácie kolektívnej správy, prípadne od nezávislého subjektu správy

Autorské právo

chráni výsledky tvorivej duševnej činnosti autorov (fyzických osôb) - diela, ktoré sú z umeleckej alebo vedeckej oblasti, ako napr. slovesné diela,  diela výtvarného umenia, fotografické diela, hudobné diela, audiovizuálne diela, divadelné diela, architektonické diela. Chránené sú aj počítačové programy.

FAQ

1. Čo znamená znak „©"? Som povinný ho používať na označenie svojho diela?

Na označenie diela, ktoré je chránené autorským právom je možné použiť znak „©"(používa sa najčastejšie v spojení s menom autora a rokom vytvorenia diela). Toto označenie má však len informatívny význam (nevyplýva zo zákona, nie je povinnosť ho používať) a dielo je plne chránené aj bez tohto označenia. Treba mať preto na pamäti, že označenie diela týmto znakom ochranu autorským právom nezakladá.

2. Kde si môžem registrovať svoje autorské právo alebo získať potvrdenie o mojom autorskom práve?

Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Podobne je to aj v iných krajinách EÚ.

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Bližšie k vzniku autorského práva viď otázka č. 3.

3. Keď si kúpim obraz, môžem ho „používať" ako chcem?

Napríklad: Autor predá dielo výtvarného umenia. Kupujúci kúpou nadobudne vlastnícke právo k hmotnému substrátu, na ktorom je dielo zachytené (obraz – plátno), avšak vzhľadom na neprevoditeľnosť autorských práv, autor má naďalej osobnostné a majetkové práva k danému dielu (zachytenému na obraze). Bez získania súhlasu od autora (napr. prostredníctvom licenčnej zmluvy) však vlastník obrazu nemôže obraz použiť v autorskoprávnom zmysle, napr. nemôže obraz verejne vystavovať (zapožičať obraz do galérie, prípadne obraz vystavovať v obchodných priestoroch). Keďže však vlastnícke právo nie je dotknuté autorským právom, vlastník obrazu môže s obrazom ďalej nakladať (napr. obraz predať, darovať), môže ho dokonca zničiť. V rámci zachovania osobnostných práv autora však nemôže nakladať s dielom spôsobom znižujúcim jeho hodnotu (napr. hanlivo). Autor má právo požadovať od vlastníka obrazu, aby mu ho sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie svojho práva použiť dielo. Vlastník obrazu nie je v takom prípade povinný obraz autorovi vydať, avšak na žiadosť a náklady autora mu musí vyhotoviť fotografiu, alebo inú rozmnoženinu diela a odovzdať ju autorovi (resp. umožniť autorovi, aby si takúto rozmnoženinu vyhotovil).

4. Ak som vlastníkom domu, môžem si stavbu zmeniť ako chcem?

V prípade architektonického diela vlastník nemôže bez súhlasu autora (architekta) uskutočniť na stavbe  také zmeny, ktoré by predstavovali zásah do autorského práva. Stavba je vyjadrením architektonického diela.

5. Záleží na tom, odkiaľ sťahujem napr. film pre moju súkromnú potrebu?

Áno, podľa § 35 ods. 3 nesmie pôvod rozmnoženiny vyhotovenej bez súhlasu autora na základe výnimky na súkromné kopírovanie (§ 42) a reprografickej výnimky (§ 43) porušovať práva autora. Nesmie ísť teda o nelegálny zdroj.

6. Môžem na svoju webovú stránku dať hyperlink na dielo umiestnené na inej stránke?

Áno. Pokiaľ sa poskytuje odkaz na dielo, ktoré je umiestnené na inej webovej stránke a táto iná stránka je dostupná pre celú verejnosť – všetkých potenciálnych užívateľov internetu, nepôjde o použitie v autorskoprávnom zmysle, a preto sa súhlas autora diela na hyperlink vyžadovať nebude. Avšak v zmysle § 30, ako aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ak by sa prostredníctvom poskytnutia odkazu na dielo k tomuto dielu mohli dostať všetci užívatelia internetu, hoci prístup k dielu bol pôvodne obmedzený napr. len pre osoby, ktoré mali heslo (teda nie verejnosť), hyperlinkom dôjde už k autorskoprávnemu spôsobu použitiu diela – sprístupňovaniu (novej) verejnosti a vyžaduje sa súhlas autora. 

V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pri umiesťňovaní hyperlinku na internetovú stránku treba brať rovnako do úvahy, či osoba, ktorá umiestni hyperlink na diela zverejnené na inej internetovej stránke (na ktorej boli tieto diela zverejnené bez súhlasu autora) tak robí s cieľom dosiahnutia zisku. Ak nie a táto osoba zároveň nevedela o nelegálnej povahe zverejnených diel na pôvodnej internetovej stránke, nepôjde o verejný prenos. Ak však umiestni hyperlink s cieľom dosiahnuť zisk, platí domnienka, že táto osoba vedela o nezákonnnosti zverejnenia diel na pôvodnej internetovej stránke, a umiestnenie hyperlinku teda predstavuje verejný prenos.

7. Je právny rozdiel medzi uploadovaním a downloadovaním?

Áno, ide o dva rozdielne autorskoprávne spôsoby použitia diela. Pri downloade dochádza k vyhotoveniu rozmnoženiny diela (§ 21 ). Pokiaľ fyzická osoba vyhotovuje rozmnoženinu (sťahovaním – downloadom) z legálneho zdroja pre svoju súkromnú potrebu na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, súhlas autora netreba. 

Pri uploade dochádza k verejnému prenosu, konkrétne vo forme sprístupňovania diela verejnosti. Na každý upload však treba získať súhlas autora diela, ktoré má byť uploadované.  

Na čo sa vzťahuje autorské právo a čo nie je predmetom autorského práva?

Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. Keďže ide len o demonštratívny výpočet môžu byť za autorské diela považované aj iné výtvory, ktoré nie sú výslovne spomenuté v tomto výpočte, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Aby bol určitý výtvor považovaný za dielo v zmysle autorského práva, musí spĺňať pojmové znaky diela, a to:

  • dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods. 1) ,
  • ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods. 4),
  • je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods. 1),
  • a zároveň nespadá do negatívneho výpočtu toho, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva  (§ 5).

Na naplnenie definície diela v zmysle autorského zákona musia byť splnené všetky uvedené pojmové znaky zároveň.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Predmetom autorského práva je teda dielo ako vyjadrenie danej myšlienky, výsledok jedinečnej tvorivej duševnej činnosti autora.   

Autorský zákon v § 5  vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva. Za predmet autorského práva sa nepovažuje myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, a to z toho dôvodu, že tieto „predmety" vôbec nemôžu byť považované za dielo, pretože nespĺňajú pojmové znaky diela. Z rovnakých dôvodov sa za predmet autorského práva nepovažuje denná správa, ktorou je informácia o určitej udalosti alebo skutočnosti.

Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, súdne rozhodnutie, verejná listina, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, územnoplánovacia dokumentácia, štátny symbol, symbol obce, symbol územnosprávneho kraja (dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu, je však chránené), prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, dielo tradičnej ľudovej kultúry, výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Napriek tomu, že tieto „predmety" môžu spĺňať pojmové znaky diela, sú vylúčené z ochrany najmä z dôvodu verejného záujmu.

Ktoré predmety chránené autorským právom sú špecifické a prečo?

Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze. Uvedené predmety sú chránené autorským právom, ale vyznačujú sa istými odlišnosťami od všeobecnej úpravy diel, a preto ich Autorský zákon podrobnejšie upravuje aj v samostatných ustanoveniach.

Audiovizuálne dielo (§ 82-86)

Audiovizuálne dielo musí spĺňať pojmové znaky diela a zároveň musí byť v súlade s definíciou podľa § 82. Podľa nej je audiovizuálne dielo také dielo, ktoré je vytvorené filmovými tvorivými postupmi, ako aj výberom a spracovaním diel audiovizuálne použitých bez ohľadu na formu a spôsob ich spracovania, vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako sled zaznamenaných, zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.

Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu).

Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr. hudobné dielo), ktoré sa rozhodne autor audiovizuálneho diela spracovať alebo inak autorskoprávne použiť a následne vložiť do audiovizuálneho diela, sa nazýva audiovizuálne použité dielo.

Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Autorom môže byť aj iná fyzická osoba, avšak len pod podmienkou, že sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou.

Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela.

Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu  audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela

Producent teda môže udeľovať súhlas na použitie audiovizuálneho diela. 

Počítačový program (§ 87-89)

Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. softvér, operačný program, program na prehrávanie hudby a videa, aplikácia v mobile alebo v tablete). Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Súčasť počítačového programu tvorí tiež podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie.

Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Za predpokladu, že teda podmienku tvorivosti spĺňa, je chránený rovnako ako každé dielo z oblasti umenia alebo vedy a vzťahuje sa na neho primerane všeobecná úprava o diele.

Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Súhlas autora na použitie počítačového programu sa nevyžaduje iba v prípade výnimiek a obmedzení majetkových práv autora k počítačovému programu.

Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr. výnimka na použitie diela na vyučovacie účely a pri výskume, výnimka na dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela alebo výnimka na náhodné použitie diela).

Osobitné výnimky a obmedzenia majetkových práv pre počítačové programy slúžia predovšetkým na účel riadneho využitia počítačového programu (vyhotovenie záložnej rozmnoženiny, preskúšanie funkčnosti a pod.) a na zabezpečenie interoperability - vzájomnej súčinnosti počítačových programov (spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového kódu - textu programovacieho jazyka).    

Aký je rozdiel medzi tvorivou a netvorivou databázou?

Autorský zákon chráni aj databázu. Databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami, bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia (§ 130). Rozlišujeme databázu chránenú autorským právom („tvorivá" databáza - § 131) a databázu chránenú osobitným právom k databáze („netvorivá" databáza - § 135).

„Tvorivá" databáza vznikne, ak je spôsob výberu alebo usporiadanie    obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, takouto databázou je najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo alebo výstava (zákon č. 618/2003 Z. z. používal pojem „súborné dielo").

„Netvorivá" databáza je databáza, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad zhotoviteľa databázy do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu. 

Komu patrí AP? Kto je autorom? Kedy vzniká spoluautorstvo?

Autorské právo „patrí" predovšetkým autorovi diela (môže však „patriť" aj dedičovi (pretože majetkové práva sú predmetom dedičstva). Vykonávať autorské práva (majetkové a niektoré osobnostné) môže napr. aj zamestnávateľ.

Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Autorom teda nemôže byť právnická osoba.

Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Táto domnienka zabezpečuje právnu istotu, čo sa týka osoby autora, ktorý tak nemusí svoje autorské práva k dielu nikomu inak preukazovať.

Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela). Práva k takémuto dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, ak sa spoluautori písomne nedohodli inak.

Ako vzniká AP?

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 16).  Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela).

Vznik autorského práva k dielu nie je podmienený zverejnením, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe (musí byť však vyjadrený v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami), ani splnením akýchkoľvek formálnych náležitostí, ako je napríklad registrácia či zaradenie do evidencie.

Môže dielo vzniknúť aj z iniciatívy alebo na pokyn inej osoby ako autora?

Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, že vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom. Takejto fyzickej osobe vzniká autorské právo k dielu momentom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Nie vždy však autor tvorí dielo z vlastnej iniciatívy. Podnet na vytvorenie diela môže totiž prísť aj od inej osoby alebo vyplýva priamo z určitého právneho vzťahu autora k inej fyzickej alebo právnickej osobe. Autorský zákon preto rozlišuje rôzne osobitné režimy tvorby diel. Ide o režim:

  • zamestnaneckého diela (§ 90),
  • diela na objednávku (§ 91),
  • spoločného diela (§ 92) a 
  • školského diela (§ 93).

Je potrebné venovať pozornosť niektorým špecifikám práv, ktoré sa viažu k dielam vzniknutým práve týmto spôsobom (výklad viď pri otázkach nižšie).

Zamestnanecké dielo - Tvorím diela v pracovnom pomere, aké mám práva? Som zamestnávateľ, ktorého zamestnanci tvoria diela, aké mám práva?

Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) – napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Skupinu zamestnaneckých diel tvoria ďalej aj diela, ktoré vznikli na základe právneho vzťahu medzi zamestnancom dočasne prideleným na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce.

Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. môže dielo vydať, vyhotoviť jeho rozmnoženinu, môže ho uviesť na verejnosti verejným vykonaním alebo verejným prenosom a pod..

Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora. Predpokladá sa totiž, že ak zamestnávateľ už vykonáva majetkové práva k dielu, tak autor mu udelil „akoby" aj súhlas na zverejnenie diela, na označenie diela menom zamestnávateľa, na dokončenie a zmenu diela alebo na iný zásah do diela.

Keď zamestnávateľ zanikne, výkon majetkových práv sa vracia späť autorovi.   

Som objednávateľom diela, aké mám práva?

Dielo na objednávku

V tomto osobitnom režime tvorby si jedna osoba objedná u inej osoby – autora vytvorenie diela. Autor s objednávateľom uzavrú zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Ak sa zmluvné strany nedohodli inak, objednávateľ môže použiť dielo na účel vyplývajúci zo zmluvy (napr. maľovanie portrétu pre konkrétnu osobu, pričom účelom je použitie pre interné potreby objednávateľa). Na iný účel už objednávateľ potrebuje súhlas autora, ktorý získa uzavretím licenčnej zmluvy s autorom.   

Autor môže dielo vytvorené na objednávku použiť sám alebo naň udeliť licenciu tretej osobe pod podmienkou, že to nebude v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa a pokiaľ to objednávateľ v dohode s autorom nevylúčil. 

Režim diela na objednávku sa neuplatní pri audiovizuálnom diele.

Iniciujem a zároveň vediem a finančne zabezpečujem vytvorenie diela, aké mám práva?

Spoločné dielo

Spoločné dielo sa vyznačuje tým, že podnet na jeho vytvorenie dala fyzická alebo právnická osoba, ktorá súčasne viedla vytvorenie tohto diela dvomi alebo viacerými autormi tak, že usmerňovala a zabezpečovala proces jeho vytvorenia (napr. finančne, technicky). Na spoločné dielo sa použije primerane režim tvorby zamestnaneckého diela, pričom osoba, pod vedením a na podnet ktorej sa dielo tvorí, sa  považuje za zamestnávateľa, a teda vykonáva majetkové práva k dielu, ak nie je dohodnuté inak.

V praxi môže dôjsť aj k situácii, že autori sú pri tvorbe spoločného diela usmerňovaní viacerými fyzickými alebo právnickými osobami.
V takomto prípade tieto vedúce fyzické alebo právnické osoby nakladajú s dielom spoločne, môžu si to však upraviť odlišne dohodou.

Aké práva má žiak, ktorý vytvoril dielo na splnenie svojich povinností. Aké práva má škola?

Školské dielo

K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. diela v rámci SOČ na strednej škole, bakalárske práce, diplomové práce a pod.) na splnenie svojich školských alebo študijných povinností, ktoré majú na základe ich právneho vzťahu ku škole.

Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný.  

Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu). V prípade, ak autor školského diela získa takýmto spôsobom nejakú odmenu, škola sa môže dožadovať náhrady nákladov alebo ich časti, ktoré vynaložila na vytvorenie školského diela.   

Aké práva má autor?

Autorské právo má dve zložky – vytvorením diela patria autorovi diela výhradné osobnostné práva (§ 18) a výhradné majetkové práva (§ 19 a § 20).

Aké sú osobnostné práva autora? Možno k nim udeliť súhlas inej osobe, previesť ich alebo sa ich vzdať? Dedia sa osobnostné práva?

Základným osobnostným právom je právo autora na autorstvo k svojmu dielu, čo znamená, že autor má právo byť považovaný za autora konkrétneho diela a právo brániť sa proti prisvojeniu si autorstva inou osobou.  

V rámci ďalších osobnostných práv má autor právo:

  • rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela,
  • byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý,
  • na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.

Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Keďže osobnostné autorské práva sú späté s osobou autora, jeho smrťou zanikajú.

Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.

Po smrti autora sa ochrany autorského práva - tzv. postmortálnej ochrany, môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (definíciu blízkej osoby v právnom zmysle obsahuje § 116 Občianskeho zákonníka), dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy). Postmortálna ochrana sa vzťahuje na prípady, keď dôjde k porušeniu zákazu prisvojenia si autorstva k dielu iného autora, k porušeniu povinnosti uvádzať meno autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné a k porušeniu zákazu použitia diela spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.

Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať len v obmedzenej miere, a to udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. na to, aby používateľ dielo spracoval sa často vyžaduje aj zásah do diela, t.j. do autorovho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela). Takto udelený súhlas musí byť limitovaný nevyhnutným rozsahom a spôsobom zásahu a ak sa autor s používateľom nedohodnú na jeho neodvolateľnosti, dá sa vždy odvolať.

Aké sú majetkové práva autora? Ako môže iná osoba použiť dielo? Môže tieto práva autor previesť alebo sa ich vzdať? Dedia sa tieto práva?

Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Pokiaľ teda autorský zákon neustanovuje inak, právu autora udeliť súhlas na použitie diela zodpovedá povinnosť osoby, ktorá chce dielo použiť, získať od autora súhlas na použitie diela (udeľuje sa licenčnou zmluvou)

Autorovi prináleží aj právo na odmenu. Odmena autorovi neprislúcha len v prípadoch určitých výnimiek a obmedzení a pri dohode na poskytnutí bezodplatnej  licencie.

Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.

Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Na rozdiel od osobnostných práv sú však majetkové práva autora predmetom dedičstva.

Na aké spôsoby použitia diela je možné udeliť súhlas (licenciu)?

Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela – napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Dielo je možné používať viacerými spôsobmi.

Použitím diela je najmä:

  • spracovanie diela,
  • spojenie diela s iným dielom,
  • zaradenie diela do tvorivej databázy,
  • vyhotovenie rozmnoženiny diela,
  • verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
  1. prevodom vlastníckeho práva,
  2. vypožičaním,
  3. nájmom.
  • uvedenie diela na verejnosti
  1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela
  2. verejným vykonaním diela,
  3. verejným prenosom diela.

Nakoľko ide len o demonštratívny výpočet, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas. Autor však môže udeľovať súhlas len na také spôsoby použitia, ktoré sú známe v čase udelenia súhlasu (licencie).

Ako dlho trvá autorské právo?

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou (§ 18 ods. 3).

Majetkové práva autora trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti (§ 32).

Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Trvanie majetkových práv sa končí posledným dňom 70-teho roka od smrti autora (teda trvanie 70 ročnej lehoty sa počíta odo dňa smrti autora a predlžuje sa v poslednom roku do 31.12.).

Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom (§ 9) (ang. Public domain), čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu. Dielo sa však môže stať voľným aj pred uplynutím doby ochrany, a to ak autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať.

Aký je vzťah medzi autorským právom a vlastníctvom veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené?

V súvislosti so vzťahom autorského práva a vlastníckeho práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené (v ktorej je zhmotnené) platí, že nadobudnutím vlastníckeho práva (alebo iného vecného práva) k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo (§ 33). To platí aj naopak, t.j. vlastnícke právo k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorským právom, za predpokladu, že sa strany zmluvného vzťahu nedohodli inak, prípadne ak zo zákona nevyplýva iné. Vlastník veci nemôže dielo použiť v autorskoprávnom zmysle bez súhlasu autora.

Vlastník, alebo iný užívateľ veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nie je ani povinný udržiavať a chrániť vec pred stratou, poškodením, zničením, ak nie je dohodnuté inak (alebo ak osobitný predpis neurčuje inak – napr. v súvislosti s pamiatkami). Je potrebné tiež upozorniť, že autorské právo nezaniká zničením veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené.

Ako môže autor udeliť inej osobe súhlas na použitie diela? Čo znamená označenie "CC"?

Pred použitím diela osobou odlišnou od autora je potrebné získať na jeho použitie súhlas autora (pokiaľ nie je možné využiť tzv. zákonnú licenciu). Súhlas autora na použitie diela sa udeľuje licenčnou zmluvou (§ 65 a nasl.).

Licenčná zmluva má obsahovať predovšetkým spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Autorský zákon vo svojich ustanoveniach zároveň určuje domnienky, ktoré platia v prípade, ak licenčná zmluva neobsahuje uvedené náležitosti. Licenčná zmluva nemusí byť písomná, ak sa uzatvára ako nevýhradná. Výhradná licencia musí mať písomnú formu (Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu).

Autor môže ponúknuť udelenie licencie aj jednostranným prejavom vôle smerujúcim voči neurčitým osobám (§ 76). Licencia je  platne udelená v okamihu, keď sa nadobúdateľ podľa  nej zachová (určité konanie nadobúdateľa licencie, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora). Takáto licencia však môže byť len nevýhradná, bezodplatná a nemožno ju vypovedať.

Týmto spôsobom je umožnené uzatváranie tzv. verejných licencií (napr. Creative Commons - CC, GNU, GPL, BSD, EUPL) a taktiež sú umožnené špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv (napr.shrink-wrap, click-wrap, licencie na krabicový softvér atď.). Pod licenciou Creative Commons (CC) je sprístupnená aj táto fotografia.

Kedy je možné použiť dielo bez súhlasu autora?

Zákonné licencie (§ 34-57)

Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. zákonných licencií. Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela.

Medzi takéto výnimky a obmedzenia patrí:

  • citácia diela,
  • karikatúra, paródia, pastiš,
  •  použitie diela na informačné účely,
  • záznam vysielania,
  • použitie diela umiestneného na verejnom priestranstve,
  • vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu,
  • reprografia,
  • použitie diela na vyučovacie účely a pri výskume,
  • použitie diela pri školských predstaveniach,
  • použitie diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím,
  • použitie diela v rámci náboženských a úradných obradov a sviatkov
  • použitie diela prostredníctvom koncového zariadenia,
  • použitie diela na účel archivovania,
  • použitie deila verejným vystavením,
  • použitie osirelého diela,
  • použitie architektonického diela,
  • použitie diela na úradné účely,
  • dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela,
  • náhodné použitie diela,
  • použitie diela pri oprave a ukážke zariadenia,
  • propagácia výstavy a dražby umeleckého diela.

Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. náhrada odmeny (vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu, reprografia). 

Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Uvedený test pozostáva z nasledovných krokov:

a) výnimky a obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných zákonom ustanovených prípadoch (zákonné licencie),

b) nakladanie s dielom nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a

c) nakladanie s dielom nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.

Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť. Ak by napriek tomu došlo k použitiu diela, pôjde o nedovolené použitie, teda o porušenie autorského práva.

Dielo vytvorené pre zamestnávateľa

V prípade zamestnaneckého diela (§ 90 vykonáva majetkové práva autora k tomuto dielu zo zákona zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. To znamená, že zamestnávateľ môže použiť dielo, ako aj udeľovať ďalším osobám súhlas na jeho použitie.

Voľné dielo

Bez súhlasu autora je možné použiť voľné dielo (§ 9).

Môžem si urobiť kópiu diela pre seba? Môžem si dielo voľne stiahnuť („download") z inej stránky?

Vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela pre súkromnú potrebu

Jedným z najčastejších spôsobov použitia diela a zároveň využitia zákonnej licencie je vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu (§ 42).

Fyzická osoba môže bez súhlasu autora vyhotoviť rozmnoženinu diela pre svoju súkromnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, pričom za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

To znamená, že osoba si môže bez súhlasu autora legálne vyhotoviť rozmnoženinu napr. hudobného, alebo audiovizuálneho diela (filmu) (napr. „download") za predpokladu, že túto rozmnoženinu nebude ďalej šíriť (napr. predajom, vypožičiavaním, sprístupňovaním prostredníctvom internetu („upload") a pod.). Zdroj tejto rozmnoženiny však nesmie porušovať autorské právo.

Podobne môže právnická osoba pre svoju potrebu alebo fyzická osoba bez súhlasu autora vyhotoviť rozmnoženinu diela prostredníctvom reprografického zariadenia (kopírky, resp. podobného zariadenia), pričom takúto rozmnoženinu môže táto osoba verejne rozširovať bezodplatným prevodom vlastníckeho práva (§ 43 autorského zákona). Ani za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

Autor je v prípade použitia jeho diela na základe uvedenej zákonnej licencie „odškodnený" vo forme tzv. náhrad odmien, ktoré sú zahrnuté v cene nenahratých nosičov (CD, DVD a pod.) a zariadení na vyhotovovanie rozmnoženín (napr. DVD napaľovačka, kopírka, atď.) ale aj v cene za poskytovanie rozmnožovacích služieb. Výšku náhrad odmien určuje autorský zákon.

Reprografickú výnimku (§ 43) však nemožno uplatniť, pokiaľ ide o grafické vyjadrenie architektonického diela (vo forme projektovej dokumentácie), celé slovesné dielo alebo jeho podstatnú časť a hudobné dielo zaznamenané v písomnej podobe (notový zápis).

Môžem voľne citovať iné dielo?

Citácia diela

Ďalším z bežných spôsobov použitia diela je citácia (§ 37). Citácia je doslovné prevzatie časti diela iného autora. Často sa používa napr. pri písaní diplomových prác, esejí a podobne.

Autorský zákon umožňuje bez súhlasu autora použiť zverejnené dielo alebo jeho časť vo forme citácie, pričom za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

Podmienkou na využitie tejto zákonnej licencie je, že dielo, z ktorého sa cituje, už bolo zverejnené (nemožno citovať z doposiaľ nezverejneného diela) a použitie diela vo forme citácie navyše musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. 

Pri citovaní je zároveň nevyhnutné uviesť meno autora, alebo jeho pseudonym, názov diela  a prameň, z ktorého sa čerpá.

Aké mám povinnosti, keď organizujem koncert, iné verejné kultúrne podujatie so živou hudbou?

Verejné vykonanie diela

Verejné vykonanie je veľmi častým spôsobom použitia predmetov ochrany, ku ktorému dochádza pri rôznych podujatiach spojených s verejným a kultúrnym životom občanov (napr. koncert, divadlo, jarmok a pod.). Verejným vykonaním je v zmysle § 26 aj „živé predvedenie diela recitáciou, spevom, hrou, tancom alebo inak výkonným umelcom na verejnosti".

Pri živom predvedení chránených hudobných diel (§ 168), teda nie voľných diel (diel, ktorým už uplynula doba ochrany alebo diel, ktoré nie sú vôbec chránené - napr. folklórne neupravené diela) je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia povinný predložiť najmenej päť dní pred uskutočnením tohto podujatia predbežný zoznam týchto diel s uvedením názvu diela a údaja o autorstve príslušnej organizácii kolektívnej správy.

Ak si usporiadateľ túto povinnosť nesplní, má sa za to, že na verejnom kultúrnom podujatí boli verejne vykonané hudobné diela, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy, hoci v skutočnosti organizácia kolektívnej správy práva k predvedeným dielam nespravuje. Zavádza sa tým tzv. právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná za predpokladu, že usporiadateľ do 15 dní od uskutočnenia verejného kultúrneho podujatia preukáže, že boli verejne vykonané hudobné diela, ku ktorým práva nespravuje organizácia kolektívnej správy. 

Usporiadateľ je následne povinný najneskôr 15 dní po verejnom kultúrnom podujatí predložiť príslušnej organizácii kolektívnej správy úplný zoznam skutočne použitých (odohratých) hudobných diel.

V takýchto prípadoch sa usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia považuje za používateľa hudobného diela.

V prípade verejného vykonania hudobných diel je príslušnou organizáciou kolektívnej správy SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam.

O aký spôsob použitia ide v týchto prípadoch:, umiestnenie obrazovky, kde sa v rámci toho istého koncertu na tom istom mieste prenáša táto hudba, prehrávanie hudby z CD v reštaurácii, diskotéka, kde púšťa hudbu diskdžokej? Aké sú povinnosti používateľa?

Ide o verejné vykonanie v zmysle § 26 Autorského zákona. Za verejné vykonanie sa (okrem živého predvedenia diela) považuje aj:

  1. prenos živého predvedenia diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne určený verejnosti priamo prítomnej na mieste živého predvedenia diela (ide napr. o veľkoplošné obrazovky umiestnené na koncertných podujatiach alebo o obrazovky umiestnené v priestoroch opery, kde sa prenáša aktuálne vykonávané dielo, pričom okruh verejnosti, ktorá môže sledovať vykonanie diela sa takýmto prenosom nerozširuje),
  2. technické predvedenie diela, ktorým je predvedenie diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne, určené verejnosti priamo prítomnej na mieste tohto predvedenia (technickým predvedením je napr. prehrávanie predmetov ochrany v kine, prehrávanie CD v prevádzkarni, alebo prehrávanie predmetov ochrany diskdžokejom).

Uvedené spôsoby verejného vykonania sa nepovažujú za verejný prenos diela.

Základom na odlíšenie živého predvedenia diela a prenosu živého predvedenia diela od verejného prenosu je, že predmety ochrany sa predvádzajú naživo (live). Ak by totiž napr. veľkoplošná obrazovka, na ktorej je simultánne prenášaný živý koncert, bola umiestnená mimo priestorov koncertu, rozšíril by sa okruh verejnosti, ktorá môže koncert sledovať, a preto by šlo už o verejný prenos.

Rozdiel medzi technickým predvedením diela a verejným prenosom spočíva v tom, že kým pri technickom predvedení je verejnosť priamo prítomná na mieste, odkiaľ sa predmety ochrany priamo prenášajú (napr. kino, prehrávanie CD v prevádzke), pri verejnom prenose sú predmety ochrany verejnosti na určitom mieste len "sprostredkované" (napr. predmety ochrany sú v prevádzke prenášané prostredníctvom rozhlasového alebo televízneho prijímača a prenáša sa rozhlasové alebo televízne vysielanie – t.j. prevádzka má pre verejnosť pustenú rádiostanicu).

Keďže verejné vykonanie (vo všetkých jeho formách) je použitím diel v zmysle autorského zákona, je potrebné práva k dielam vysporiadať.

Pri technickom predvedení diela treba brať do úvahy, že prostredníctvom technického zariadenia môže dôjsť k verejnému vykonaniu niekoľkých predmetov ochrany zároveň – teda môže byť použité nielen hudobné dielo, text hudobného diela, ale aj zvukový záznam, audiovizuálny záznam, resp. umelecký výkon. Je teda potrebné vysporiadať tak autora hudby, ako aj autora textu, prípadne výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, resp. výkonného umelca. Zjednodušene povedané to znamená, že napr. v jednej piesni môže byť obsiahnutá hudba, ktorú vytvoril určitý skladateľ, text piesne, ktorý má svojho autora, umelecký výkon výkonného umelca (gitaristu, bubeníka) a zvukový záznam, ktorý má svojho výrobcu.     

O aký spôsob použitia ide v týchto prípadoch: mám vo svojej reštaurácii rádio/TV alebo púšťam hudbu z CD? Koľko musím platiť, komu a prečo, keď platím úhrady za služby verejnosti („koncesionárske poplatky")?

Verejný prenos diela (rádio/TV)

V prípade, že je v prevádzke dochádza k používaniu rádia alebo TV, dochádza k verejnému prenosu.  Verejný prenos je ďalším zo spôsobov použitia predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona.

Za verejný prenos je v zmysle § 27 autorského zákona považované „verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli".

Verejný prenos v autorskoprávnom zmysle je širokým pojmom, ktorý zahŕňa aj vysielanie diela, retransmisiu diela a sprístupňovanie diela verejnosti. Zároveň ho však treba dôsledne odlišovať od verejného vykonania.

Opäť platí, že keďže ide o použitie predmetov ochrany v zmysle autorského zákona, je nevyhnutné vysporiadať práva všetkých nositeľov práv viažucich sa k predmetom ochrany, ktoré sa prostredníctvom technického zariadenia „verejne prenášajú". Aj napriek tomu, že ide len o jeden spôsob použitia, ktorým je verejný prenos, je potrebné si  uvedomiť, že prostredníctvom rozhlasového prijímača môže dochádzať k použitiu niekoľkých predmetov ochrany zároveň – teda nielen zvukového záznamu, ale aj hudobného diela, textu hudobného diela, resp. umeleckého výkonu. Je teda potrebné vysporiadať tak autora hudby, ako aj autora textu, prípadne výkonného umelca, resp. výrobcu zvukového záznamu. Podobne je tomu tak v prípade televízneho prijímača, keď okrem zmienených predmetov ochrany dochádza aj k verejnému prenosu audiovizuálneho diela, zvukovo-obrazového záznamu a pod.

Nakoľko verejný prenos sa najčastejšie uskutočňuje v prevádzke (obchodná prevádzka, prevádzka služieb), ktorá na rozdiel od domácnosti nemá súkromný charakter a táto prevádzka prostredníctvom technického zariadenia verejne prenáša predmety ochrany pre svojich zákazníkov, je nutné tieto práva vysporiadať (teda získať súhlas na takéto použitie).

Technické predvedenie diel  - verejné vykonanie (CD)

V prípade, že je v prevádzke napr. púšťaná hudba z CD, ide o použitie predmetov ochrany (verejné vykonanie), na ktoré je potrebné získať súhlas autora.

V prípade verejného prenosu a technického predvedenia diel (ako formy verejného vykonania diel) je v praxi takmer nemožné, aby používateľ vysporiadal práva všetkých nositeľov práv ku všetkým verejne prenášaným a predvádzaným predmetom ochrany individuálne (teda priamo s jednotlivými nositeľmi práv). Verejný prenos a technické predvedenie sa preto vysporiadava prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. To znamená, že sa prostredníctvom týchto organizácií získava súhlas na takéto konanie – teda na použitie diela a iných predmetov ochrany.

Ktoré organizácie kolektívnej správy je potrebné osloviť?

Každá z organizácií kolektívnej správy práv na Slovensku spravuje práva k určitým predmetom ochrany. SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam,  vykonáva kolektívnu správu práv k hudobným dielam. SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, zastupuje nositeľov práv k umeleckým výkonom, zvukovým a zvukovo-obrazovým záznamom. LITA, autorská spoločnosť  spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia. OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska vykonáva kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a zvukovým záznamom a SAPA, slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Každá organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany a v rozsahu oprávnenia udeleného ministerstvom.

Zákonom nie je vylúčené, aby niekoľko organizácií kolektívnej správy spravovalo práva k rovnakým predmetom ochrany, pričom však rozdiel spočíva v spôsobe použitia predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv (keďže napr. jeden výkonný umelec nemôže byť súčasne zastúpený dvomi organizáciami kolektívnej správy). V praxi teda nemôže dôjsť k takému prípadu, že by používateľ platil „dvakrát za to isté". Teda skutočnosť, že používateľ má uzavretú zmluvu s jednou organizáciou kolektívnej správy ho nezbavuje povinnosti uzavrieť zmluvu aj s organizáciou kolektívnej správy, ktorá síce taktiež spravuje práva k rovnakému predmetu ochrany, resp. spôsobu použitia, ale napr. zastupuje iných nositeľov práv.

Dohoda o spoločnej správe

Ak sa však používateľ rozhodne, môže využiť inštitút tzv. dohody o spoločnej správe (§ 175) organizácií kolektívnej správy a vysporiadať všetky práva len jednou zmluvou s jednou organizáciou kolektívnej správy. Dohoda o spoločnej správe je v prípade verejného prenosu alebo technického predvedenia predmetov ochrany v prevádzkarňach pre organizácie kolektívnej správy povinná. Vzhľadom však na prechodné ustanovenia nového autorského zákona, udeľovanie nových oprávnení na výkon kolektívnej správy práv, ako aj na potrebnú dohodu medzi organizáciami kolektívnej správy, bude tento systém aplikovateľný pravdepodobne až od 2. polovice roku 2016.

Sadzobník odmien

Čo sa týka výšky odmien za použitie predmetov ochrany, každá organizácia kolektívnej správy musí mať sadzobník odmien, ktorý je povinná zverejniť na svojom webovom sídle. Výška odmien určených v sadzobníkoch organizácií kolektívnej správy je záväzná. Tieto sadzobníky si organizácie kolektívnej správy vydávajú síce vo vlastnej réžii, ale postupujú pri ich tvorbe na základe súkromnoprávnych príkazov nimi zastupovaných nositeľov práv (schvaľuje ich valné zhromaždenie) a musia sa riadiť aj zákonným ustanovením, ktoré vymedzuje, čo všetko treba zohľadniť pri určení výšky odmien v sadzobníku. Predovšetkým musí organizácia kolektívnej správy brať pri určení výšky odmien v sadzobníku odmien a v zmluvách do úvahy rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy. O kritériách, ktoré organizácia kolektívnej správy použila na určenie konkrétnych odmien, informuje používateľa ešte pred uzavretím zmluvy.

Úhrady za služby verejnosti

V súvislosti s vysporiadaním práv pri verejnom prenose a technickom predvedení diela je potrebné rozlišovať medzi autorskými odmenami (na ktoré sú povinní používatelia autorských diel a iných predmetov ochrany) a úhradami za služby verejnosti (v minulosti tzv. koncesionárske poplatky). Tieto úhrady vyberá Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a slúžia na  finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktoré poskytuje RTVS.

Vyberateľ úhrady (RTVS) teda nepatrí medzi organizácie kolektívnej správy v zmysle autorského zákona. Tieto úhrady preto nijako nesúvisia s uhrádzaním odmien, náhrad odmien a primeraných odmien za použitie predmetov ochrany chránených autorským zákonom prostredníctvom organizácií kolektívnej správy.

Potrebujem súhlas na spracovanie diela? Môžem dielo preložiť do iného jazyka?

Spracovanie diela

Spracovanie diela je rozšíreným autorskoprávnym použitím, ktoré zvyčajne predstavuje použitie, na ktoré nadväzujú ďalšie spôsoby použitia (napr. po vzniku nového diela spracovaním sa vyhotovia rozmnoženiny diela, začne sa s jeho verejným rozširovaním alebo sa v určitej forme uvedie na verejnosti). Spracovaním pôvodného diela je v zmysle § 8 autorského zákona taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (musí spĺňať pojmové znaky diela). Príkladom spracovania diela je predovšetkým jeho adaptácia, preklad alebo iná úprava. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, preto na spracovanie diela je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.

Môžem spojiť dielo iného autora s mojim dielom? Napr. text s obrázkami?

Spojenie diela s iným dielom

Hoci je spojenie diela zaradené v rámci majetkových práv (§ 19 ods. 4) je atypickým majetkovým právom, pretože pri tomto spôsobe použitia diela dochádza k špecifickému nakladaniu s dvomi alebo viacerými samostatnými dielami vo forme ich spojenia do jedného celku za určitým účelom. Spojením diel (§ 7) nevzniká nové dielo. Spojenie diel možno vykonať len so súhlasom autorov jednotlivých diel, ktoré majú byť spojené. So spojenými dielami do jedného celku nakladajú autori diel spoločne, k samostatným dielam, ktoré boli spojené, má každý z autorov vlastné autorské právo. Príkladom spojených diel je napr. kniha s ilustráciami.

Môžem cudzie diela voľne sprístupniť verejnosti, napr. „uploadovať" na svoju webovú stránku?

Sprístupňovanie diela verejnosti

Sprístupňovanie diela verejnosti predstavuje formu a kategóriu verejného prenosu diela, no na rozdiel od ostatných foriem verejného prenosu diela dáva potenciálnemu príjemcovi diela možnosť individuálne si zvoliť čas a miesto vnímania diela. Aj napriek individuálnej voľbe času a miesta si sprístupňovanie diela verejnosti zachováva verejný charakter.

Sprístupňovanie diela verejnosti je v digitálnom prostredí, najmä v prostredí internetu, veľmi rozšíreným spôsobom použitia diel. Dochádza k nemu napr. pri zverejňovaní diel na internete, nahrávaní diel na verejne prístupný server, bezplatnom streamingu diel, pri tvorbe internetových stránok či pri predaji elektronických kníh. Rovnako ako na iné autorskoprávne spôsoby použitia diel,  aj na sprístupňovanie diela verejnosti (napr. „upload") sa vyžaduje získanie súhlasu nositeľa práv.