Stručné informácie

  • organizácie kolektívnej správy zastupujú autorov, výkonných umelcov a ostatných nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv 
  • organizácie kolektívnej správy sú oprávnené vyberať za autorov a ostatných nositeľov práv autorské odmeny a ďalšie odmeny v zmysle autorského zákona
  • organizácie kolektívnej správy vykonávajú kolektívnu správu práv len v určených odboroch
  • organizácie kolektívnej správy vykonávajú svoju činnosť bez nároku na zisk, s výnimkou účelne vynaložených nákladov
  • niektoré práva možno vykonávať zo zákona len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy (povinná kolektívna správa)
  • organizácie kolektívnej správy konajú na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR
  • organizácie kolektívnej správy sú na účely transparentnosti povinné poskytovať informácie a vydávať výročnú správu

Správa práv

Správou práv je správa výkonu majetkových práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov, vysielateľov a zhotoviteľov databázy k predmetom ochrany (§ 139).

Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy.

Ak správu práv vykonáva organizácia kolektívnej správy, ide o kolektívnu správu práv.

FAQ

1. Keď organizujem koncert alebo potrebujem uzatvoriť s organizáciou kolektívnej správy zmluvu na iné použitie, ako zistím koľko budem platiť?

Každá OKS je povinná viesť tzv. sadzobník odmien, ktorý určuje výšku alebo spôsob určenia výšky jednotlivých sadzieb za každý spôsob použitia diela (alebo iného predmetu ochrany), ku ktorému OKS spravuje práva.

Sadzby za jednotlivé spôsoby použitia predmetov ochrany vychádzajú zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia odmien, ktoré schvaľujú nositelia práv na valnom zhromaždení OKS. Výsledné sumy odmien teda predstavujú vôľu zastupovaných nositeľov práv, nie sú výsledkom svojvoľného rozhodnutia OKS.

Sadzby okrem toho musia v každom jednotlivom prípade odrážať rozsah, spôsob  účel a čas použitia predmetu ochrany.

OKS je povinná zverejniť svoj aktuálny sadzobník odmien na svojej internetovej stránke, kde je prístupný verejnosti.

2. Kto a prečo musí platiť náhrady odmien z čistých CD a iných tovarov?

Dielo je možné použiť len so súhlasom nositeľa práv a ten sa udeľuje licenčnou zmluvou. Napriek tomu Autorský zákon taxatívne ustanovuje prípady, kedy môže osoba použiť dielo aj bez jeho súhlasu.

Ustanovenia § 42 a § 43 Autorského zákona umožňujú vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela (alebo iného predmetu ochrany) aj bez súhlasu nositeľa práv a za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť mu odmenu. Nositeľ práv má však právo na náhradu odmeny. Povinnosť platby tejto náhrady odmeny sa prenáša na iné povinné osoby (výrobcov, dovozcov, predajcov zariadení). Tieto náhrady odmien sa uhrádzajú výlučne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy - ide o povinnú kolektívnu správu práv. V tomto prípade je výška náhrady odmeny určená zákonom.

Na základe § 36 ods. 3 Autorského zákona je náhradu odmeny povinný zaplatiť:

a) výrobca, príjemca z členského štátu, dovozca z iného ako členského štátu alebo iná osoba, ktorá na účely predaja prvýkrát umiestni na trhu v Slovenskej republike, vrátane predaja cez internet, technické zariadenie umožňujúce dočasne alebo trvalo vyhotovenie rozmnoženiny diela, uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela, alebo nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela,

b) osoba, ktorá poskytuje reprografické služby za odplatu.

Zákon taxatívne spoplatnené zariadenia a nosiče nevymenúva, nakoľko rýchle napredovanie techniky by si vyžadovalo každoročnú novelizáciu tohto zoznamu. Ide o akékoľvek zariadenia, prístroje a nosiče technicky schopné vyhotoviť rozmnoženiny. Príkladný výpočet spolu s určením výšky náhrady odmeny určuje príloha č. 2 Autorského zákona, napr. CD, DVD, blu-ray, USB kľúč,  napaľovačka, set-top-box, mobilný telefón, tablet, počítač.

Nárok na náhradu odmeny nemá v zmysle Autorského zákona len autor, ktorého dielo bolo na základe výnimky ustanovenej v § 42 a § 43 Autorského zákona použité, ale aj výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu, výrobca audiovizuálneho záznamu a vysielateľ vo vzťahu k ich predmetom ochrany. Ak teda bola vytvorená napr. kópia hudobného CD-nosiča, došlo tým v zmysle Autorského zákona k  vyhotoveniu rozmnoženiny niekoľkých predmetov ochrany zároveň – teda nielen hudobného diela, ale aj zvukového záznamu, textu hudobného diela, resp. umeleckého výkonu. Je teda potrebné uhradiť náhradu odmeny tak autorovi hudby, ako aj autorovi textu, prípadne výkonnému umelcovi, resp. výrobcovi zvukového záznamu, ktorých predmety ochrany sa fakticky na CD-nosiči nachádzali. Preto sa uhrádza náhrada odmeny všetkým príslušným organizáciám kolektívnej správy.

Bežný človek tak nemá v súvislosti s náhradou odmeny (tzv. blank tape levy) žiadne povinnosti.

3. Ako zistím koho OKS zastupuje?

Každá OKS je povinná zverejniť a aktualizovať na svojej internetovej stránke zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje (§ 181 písm. m)). 

OKS tiež musí zverejniť zoznam zahraničných organizácií kolektívnej správy, s ktorými navzájom zastupuje nositeľov práv (napr. ak má OKS uzatvorenú zmluvu s českou OKS, je od tejto OKS možné následne zistiť, či zastupuje konkrétneho českého nositeľa práv).

4. Ako môžem „odkontrolovať" fungovanie OKS?

OKS sú povinné sprístupňovať verejnosti značné množstvo informácií prostredníctvom svojej internetovej stránky. Ide napr. o informácie týkajúce sa uzatváraných licenčných zmlúv, sadzieb za použitie predmetov ochrany, zastupovaných nositeľov práv, spôsobu prerozdeľovania vybratých súm a pod.    

Okrem toho sú OKS povinné na odôvodnenú žiadosť nositeľa práv či používateľa poskytnúť ďalšie informácie podľa Autorského zákona (§ 180 ).  

Základným zdrojom informácií o OKS a jej činnosti a najmä hospodárení je výročná správa. Súčasťou výročnej správy je aj účtovná závierka overená audítorom.

OKS musí výročnú správu zverejniť na svojej internetovej stránke vždy do konca augusta kalendárneho roku a tiež ju uložiť do registra účtovných závierok. 

Čo je správa práv a kto ju vykonáva?

Správou práv sa rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze , teda k predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Správa práv znamená, že autor, resp. iný nositeľ práv si svoje majetkové práva (najmä udeľovanie súhlasu na použitie) nespravuje sám (individuálne), ale poverí tým iný subjekt, a to nezávislý subjekt správy alebo organizáciu kolektívnej správy.

Čo je nezávislý subjekt správy?

Nezávislým subjektom správy (§ 142) je právnická osoba, ktorá je na základe dohody s nositeľom práv oprávnená spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv.

Nezávislý subjekt správy vykonáva správu práv ako jediný alebo hlavný predmet svojej činnosti.

Na rozdiel od organizácie kolektívnej správy nie je nezávislý subjekt správy vo vlastníctve ani pod kontrolou nositeľov práv a svoju činnosť vykonáva na účel dosahovania zisku

Na nezávislý subjekt správy sa vzťahujú niektoré povinnosti, ktoré náležia organizáciám kolektívnej správy. Ide o povinnosti týkajúce sa uzatvárania licenčných zmlúv s používateľmi a poskytovania informácií nositeľom práv, používateľom či verejnosti.

Nad výkonom správy práv nezávislým subjektom správy vykonáva Ministerstvo kultúry SR dohľad.

V SR v súčasnosti nepôsobí žiadny nezávislý subjekt správy, vo väčšine krajín EÚ rovnako. Ide o transpozíciu smernice 2014/26/EÚ.

Čo je kolektívna správa práv a organizácia kolektívnej správy?

Kolektívnou správou práv (§ 143) je správa výkonu majetkových práv nositeľov práv prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

Organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorá zo zákona alebo na základe zmluvy (dohody) s nositeľmi práv spravuje majetkové práva nositeľov práv, teda vykonáva kolektívnu správu práv.

Organizácie kolektívnej správy zastupujú autorov a iných nositeľov práv najmä vtedy, ak individuálny výkon autorských práv, resp. práv súvisiacich s autorským právom by bol neúčelný, resp. nemožný (ako je to napr. v prípade verejného prenosu diel a iných predmetov ochrany).

Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu práv vždy v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv, a to ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti. Organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

Z formálnej stránky musí organizácia kolektívnej správy spĺňať nasledujúce kritéria:

a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,

b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a

c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv.

Organizáciou kolektívnej správy je aj právnická osoba spĺňajúca prvé dve kritériá, ak má sídlo na území iného štátu (v rámci aj mimo EÚ). V takom prípade, ak to neurčuje právo štátu, v ktorom má sídlo, nemusí mať oprávnenie na výkon kolektívnej správy a môže kolektívnu správu v SR vykonávať priamo zo zahraničia.

Ako sa udeľuje a zaniká oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv?

Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv udeľuje Ministerstvo kultúry SR na základe žiadosti právnickej osoby, ktorá má záujem vykonávať kolektívnu správu práv. Ak žiadateľ splní formálne predpoklady na výkon kolektívnej správy práv, ministerstvo mu udelí oprávnenie. Oprávnenie ministerstvo  udeľuje na neurčitú dobu.

Udelením oprávnenia sa žiadateľ stáva organizáciou kolektívnej správy a je oprávnený vykonávať kolektívnu správu práv. 

Ministerstvo môže organizácii kolektívnej správy udelené oprávnenie odňať.  Môže tak urobiť na základe jej žiadosti alebo na základe vykonaného dohľadu nad výkonom kolektívnej správy.

V rámci výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv preveruje ministerstvo plnenie povinností organizácie kolektívnej správy. Pri výkone dohľadu je ministerstvo oprávnené vyžadovať od organizácie kolektívnej správy informácie, doklady alebo iné podklady potrebné na riadny výkon dohľadu. Organizácia kolektívnej správy je povinná poskytnúť ministerstvu požadované informácie a ďalšiu súčinnosť.

Ak na základe vykonaného dohľadu ministerstvo zistí, že organizácia kolektívnej správy nesplnila niektorú zo zákonných povinností, môže jej udeliť sankciu. Sankciou je predovšetkým poriadková pokuta, upozornenie na porušenie povinností s lehotou na nápravu a odňatie oprávnenia v prípade, ak organizácia kolektívnej správy v určenej lehote nápravu nevykoná, prípadne ak v tejto lehote poruší inú povinnosť.  

V prípade, ak ministerstvo zistí, že právnická osoba vykonáva kolektívnu správu bez oprávnenia, udelí jej pokutu vo výške 30 000 EUR.

Ak niektorú zo zákonných povinností poruší nezávislý subjekt správy, uloží mu ministerstvo pokutu vo výške 50 000 EUR.

Ako fungujú organizácie kolektívnej správy?

Organizácia kolektívnej správy má v rámci svojej štruktúry tri základné orgány, a to valné zhromaždenie, orgán kontroly a orgán riadenia. 

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom kolektívnej správy, ktorý rozhoduje o všetkých základných otázkach týkajúcich sa činnosti organizácie kolektívnej správy. Členmi valného zhromaždenia sú členovia organizácie kolektívnej správy.

Členom organizácie kolektívnej správy môže byť predovšetkým nositeľ práv (autor, výkonný umelec a pod.), združenie nositeľov práv (teda právnická osoba združujúca nositeľov práv), ale aj iná organizácia kolektívnej správy.

Orgán riadenia riadi činnosť organizácie kolektívnej správy a môže vystupovať aj ako štatutárny orgán.

Orgán kontroly vykonáva kontrolu riadenia a hospodárenia organizácie kolektívnej správy.

Organizácia kolektívnej správy musí zastupovať nositeľov práv za rovnakých podmienok, a to bez ohľadu na to, či zastupovaný nositeľ práv je alebo nie je členom organizácie kolektívnej správy (zastupovaný nositeľ práv sa stáva členom organizácie kolektívnej správy, ak splní podmienky členstva, ktoré určí organizácia kolektívnej správy). Podmienkou zastupovania však nemôže byť skutočné (predchádzajúce) použitie (napr. zahratie piesne v rádiu) diela autora, ktorý žiada o zastupovanie organizáciu kolektívnej správy.

Nositeľ práv sa môže nechať zastupovať organizáciou kolektívnej správy na Slovensku, alebo v inom štáte EHP (Európsky hospodársky priestor). Nositeľ práv si môže vybrať, pre ktoré odbory kolektívnej správy bude jeho majetkové práva vykonávať organizácia kolektívnej správy.

Zastupovanie organizáciou kolektívnej správy môže nositeľ práv kedykoľvek vypovedať.

Ako sa môžem dať zastúpiť organizáciou kolektívnej správy a ako bude moje zastupovanie fungovať?

Každý autor, výkonný umelec alebo iný nositeľ práv sa pri výkone svojich majetkových práv môže dať zastúpiť organizáciou kolektívnej správy.

Organizácia kolektívnej správy je povinná prevziať zastúpenie nositeľa práv, ktorý o to požiada, odmietnuť môže len z objektívnych dôvodov (napr. ak organizácia kolektívnej správy v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv nespravuje také práva k predmetom ochrany, o ktorých správu má nositeľ práv záujem).

Zastupovanie nositeľa práv vzniká spravidla uzatvorením tzv. zmluvy o zastupovaní. Pred uzatvorením zmluvy o zastupovaní je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi  práv všetky potrebné informácie o podmienkach zastupovania.

Organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať všetkých nositeľov práv za rovnakých podmienok.

Zastupovaný nositeľ práv má právo kedykoľvek písomne vylúčiť kolektívnu správu svojich práv ku všetkým alebo niektorému predmetu ochrany. Ak po vylúčení bude chcieť k takému predmetu ochrany udeliť licenciu, musí o tom. najprv organizáciu kolektívnej správy písomne informovať (§164 ods-. 5)

Zastupovaný nositeľ práv môže svoje práva spravované organizáciou kolektívnej vykonávať aj individuálne, ak ide o použitie jeho predmetu ochrany na nekomerčné účely (§ 164 ods. 4).

Zastupovaný nositeľ práv môže zmluvu o zastupovaní kedykoľvek vypovedať celú alebo aj len sčasti. Výpovedná doba je spravidla šesť mesiacov (§ 164 ods. 6).

Ako organizácia kolektívnej správy spravuje práva nositeľov práv?

Organizácia kolektívnej správy uzatvára s používateľmi predmetov ochrany zmluvy, ktorými udeľuje súhlas na použitie predmetov ochrany (licenčné zmluvy), alebo ktorými dohodne odmenu za použitie predmetov ochrany.

Pri uzatváraní licenčných a ďalších zmlúv sú si organizácia kolektívnej správy a používateľ povinní poskytnúť všetky potrebné a úplné informácie. 

Organizácia kolektívnej správy je povinná vyberať pre nositeľov práv, ktorých práva spravuje,  licenčné odmeny, ako aj ďalšie druhy odmien (primerané odmeny, náhrady odmien, dodatočné odmeny) za použitie predmetov ochrany. Rovnako sa musí domáhať na účet nositeľa práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody za neoprávnené použitie predmetov ochrany.

Na účely určenia výšky licenčných odmien vydáva organizácia kolektívnej správy tzv. sadzobník odmien, ktorý určuje konkrétnu výšku odmien alebo spôsob jej určenia za konkrétne spôsoby použitia predmetov ochrany. Sumy v sadzobníku odrážajú vôľu zastupovaných nositeľov práv prejavenú vo forme schválenia zásad výberu, prerozdeleniu a vyplateniu odmien na valnom zhromaždení. Pri určovaní výšky odmien v sadzobníku však musí byť zohľadnený rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany, ako aj ďalšie kritériá.

Na účely rozdelenia a vyplatenia vybratých odmien zastupovaným nositeľom práv musí organizácia kolektívnej správy viesť tzv. vyúčtovací poriadok, ktorý obsahuje princípy prerozdelenia a vyplatenia vybratých odmien nositeľom práv.

Za správu práv si organizácia kolektívnej správy môže z vybratých odmien uplatniť voči nositeľom práv len náhradu účelne vynaložených nákladov. Všetky ostatné vybrané odmeny prerozdelí medzi nositeľov práv. Výška účelne vynaložených nákladov sa vo všeobecnosti pohybuje do max. 30% z príjmov.

Organizácia kolektívnej správy môže na podporu sociálnych, kultúrnych, či vzdelávacích potrieb zastupovaných svojich členov a iných nositeľov práv zriadiť fond. Fond je financovaný formou zrážky z vybratých odmien náležiacich nositeľom práv, resp. z členských príspevkov členov organizácie kolektívnej správy.

Vybraté príjmy je organizácia kolektívnej správy povinná nositeľom práv vyplatiť najneskôr do konca deviateho mesiaca fiškálneho roku.

V rámci rozdeľovania a vyplácania odmien sa organizácia kolektívnej správy musí snažiť o čo najväčšiu adresnosť jednotlivých odmien, teda vyplácanie odmien konkrétnym nositeľom práv na základe zistenia skutočného použitia konkrétnych predmetov ochrany. Adresné rozdelenie príjmov nie je možné vo všetkých prípadoch (napr. pri použití vyhotovením rozmnoženiny diela pre osobnú potrebu). Adresne nerozdeliteľné príjmy (tzv. neidentifikované odmeny) môže organizácia kolektívnej správy pomerne prerozdeliť na základe určeného kľúča všetkým zastupovaným nositeľom práv, resp. valné zhromaždenie môže určiť iný spôsob použitia takýchto prostriedkov.

Organizácia kolektívnej správy sa môže dohodnúť s ďalšou, resp. ďalšími organizáciami na spoločnom výbere odmien za použitie všetkých predmetov ochrany, ktoré tieto organizácie spravujú. V takom prípade bude výber odmien uskutočňovať len jedna z organizácií kolektívnej správy v mene aj ostatných organizácií. V určitých prípadoch je spoločný výber dokonca zo zákona povinný.

Aké zmluvy uzatvára organizácia kolektívnej správy?

Organizácia kolektívnej správy vstupuje do vzťahov s používateľmi tým, že  s nimi rokuje o uzavretí licenčnej zmluvy alebo o niektorom z jej typov, pričom jej následným uzavretím udeľuje používateľom súhlas na použitie predmetov ochrany.

Licenčné zmluvy, ktoré môže poskytnúť organizácia kolektívnej správy používateľovi sú:

  1. „klasická" licenčná zmluva (§ 65 a nasl.) – organizácia kolektívnej správy ňou udeľuje nadobúdateľovi (t.j. potenciálnemu používateľovi) súhlas na použitie konkrétneho predmetu ochrany (napr. na verejné vykonanie divadelného diela). 
  2. kolektívna licenčná zmluva (§ 77) – špecifickou náležitosťou tohto typu licenčnej zmluvy je, že ako druhá strana zmluvy voči organizácií kolektívnej správy vystupuje právnická osoba, ktorá združuje používateľov predmetov ochrany (združenie/asociácia používateľov predmetov ochrany). Táto zmluva však nezaväzuje združenie používateľov predmetov ochrany ako celok, ale vždy spôsobuje účinky len vo vzťahu k jednotlivému členovi tejto právnickej osoby, a to od momentu, keď s ňou písomne vyjadrí súhlas. Písomné prejavenie súhlasu so zmluvou urobí člen voči právnickej osobe, v ktorej je združený. 
  3. hromadná licenčná zmluva (§ 78) – organizácia kolektívnej správy ňou udeľuje nadobúdateľovi (t.j. potenciálnemu používateľovi) súhlas na použitie viacerých predmetov ochrany alebo celého repertoáru, teda všetkých predmetov ochrany zastupovaných nositeľov práv, ku ktorým organizácia kolektívnej správy spravuje práva.
  4. rozšírená hromadná licenčná zmluva (§ 79 a  § 80) -  ide o osobitný typ hromadnej licenčnej zmluvy s rozšíreným efektom na použitie všetkých predmetov ochrany, vrátane predmetov ochrany nezastupovaných nositeľov práv, pokiaľ výslovne nevylúčili kolektívnu správu práv (neuplatnili tzv. opt-out). Inými slovami, nezastupovaný nositeľ práv má právo vylúčiť, aby organizácia kolektívnej správy vo vzťahu k všetkým alebo niektorým jeho predmetom ochrany túto zmluvu neuzatvárala. Vylúčenie kolektívnej správy práv zrealizuje nezastupovaný nositeľ práv písomným oznámením organizácii kolektívnej správy.    

Takúto zmluvu však môže s používateľom uzavrieť iba reprezentatívna organizácia kolektívnej správy. Informáciu, ktorá organizácia kolektívnej správy je reprezentatívna, používateľ zistí v evidencii organizácií kolektívnej správy, ktorú vedie Ministerstvo kultúry SR na svojom webovom sídle.  

Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu len na presne vymedzené spôsoby použitia predmetov ochrany uvedené v § 80 autorského zákona (napr. živé predvedenie literárnych diel, vysielanie diel vrátane satelitného vysielania, nájom alebo vypožičanie rozmnoženiny diela a pod.). 

  1. multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel  (§ 81) – ide o ďalší osobitný typ hromadnej licenčnej zmluvy, ktorým organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie viacerých hudobných diel. Základom je, že takýto súhlas organizácia kolektívnej správy dáva pre územie viacerých členských štátov Európskej únie alebo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Súčasne sa uvedená licenčnú zmluva vzťahuje len na hudobné diela a aplikuje sa výlučne pri ich on-line použití, ktoré je obmedzené na dva konkrétne autorskoprávne spôsoby použitia:

1. vyhotovenie rozmnoženiny hudobných diel on-line a

2. ich verejný prenos on-line.

Organizácie kolektívnej správy sa pri udeľovaní súhlasu na použitie hudobných diel môžu vzájomne splnomocňovať, čiže jedna organizácia kolektívnej môže udeľovať súhlas aj na použitie hudobných diel, ktoré sa nachádzajú v repertoári inej organizácie kolektívnej správy. Postup a podrobnosti poskytovania multiteritoriálnych licencií upravujú § 183 až 188.   

Okrem rôznych typov licenčných zmlúv, organizácia kolektívnej správy dohaduje s používateľmi podmienky a uzatvára aj zmluvy o primeranej odmenezmluvy o náhrade odmeny. Kým primeranú odmenu vyberá organizácia kolektívnej správy za použitie predmetov ochrany výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov audiovizuálnych záznamov,  výber náhrad odmien, ako kompenzácie pre nositeľov práv, uskutočňuje organizácia kolektívnej správy za využívanie výnimky umožňujúcej vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu a vyhotovenie rozmnoženiny reprografickým zariadením.   

Z hľadiska právnej istoty sa používateľom odporúča uzatvárať aj tie zmluvy, ktoré nemajú zákonom predpísanú písomnú formu, v písomnej forme. Hromadné licenčné zmluvy sa povinne uzatvárajú v písomnej forme, pričom sa povoľuje aj ich uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov cez webové sídlo organizácie kolektívnej správy, ak organizácia kolektívnej správy takýto spôsob uzavretia zmluvy umožňuje.

Čo je dohoda o spoločnej správe organizácií kolektívnej správy?

Povinná dohoda o spoločnej správe (§ 175)

Na účel zníženia administratívnej záťaže pre používateľov predmetov ochrany, ktorí uskutočňujú vo svojich prevádzkach verejný prenos alebo technické predvedenie predmetu ochrany prostredníctvom  technického zariadenia, slúži podľa § 175 autorského zákona tzv. povinná dohoda o spoločnej správe medzi organizáciami kolektívnej správy. Ak dochádza k použitiu predmetov ochrany technickým predvedením predmetu ochrany alebo verejným prenosom v prevádzkach (v uvedenom prípade sa myslí „čistý" verejný prenos prostredníctvom rozhlasového/televízneho prijímača, do ktorého nespadá vysielanie, retransmisia a sprístupňovanie verejnosti) prostredníctvom technického zariadenia, príslušné organizácie kolektívnej správy sa musia dohodnúť na spoločnej správe – spoločnom výbere. To znamená, že poveria jednu z nich, aby vyberala od používateľov odmeny aj v mene ostatných organizácií kolektívnej správy zúčastnených na dohode.      

Keď takúto dohodu o spoločnej správe uzatvoria najmenej dve tretiny organizácií kolektívnej správy vykonávajúcich kolektívnu správu práv v odbore technické predvedenie predmetu ochrany a verejný prenos, dohoda sa stáva zo zákona záväznou aj pre ostatné organizácie kolektívnej správy, ktoré k nej ešte nepristúpili.

Tým sa dosiahne, že používateľ predmetov ochrany pri vysporiadaní práv pri verejnom prenose a technickom predvedení predmetov ochrany (ako aj pri výbere náhrad odmien za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu a reprografickým postupom) nemusí uzatvárať zmluvy so všetkými príslušnými organizáciami kolektívnej správy jednotlivo, ale len s jednou organizáciou kolektívnej správy. Z toho vyplýva, že táto jedna organizácia kolektívnej správy zodpovedá za výber odmien v mene ostatných, ako aj za následné rozdelenie odmien medzi ostatné organizácie kolektívnej správy participujúce na dohode.  

Dohoda o spoločnej správe sa týka iba organizácií kolektívnej správy, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa autorského zákona účinného od 1.1.2016
Vzhľadom však na prechodné ustanovenia autorského zákona, udeľovanie nových oprávnení na výkon kolektívnej správy práv organizáciám kolektívnej správy, ako aj na potrebnú dohodu medzi organizáciami kolektívnej správy, bude systém dohody o spoločnej správe využiteľný pravdepodobne až od prvej polovice roku 2017.

Dobrovoľná dohoda o spoločnej správe ( § 174)

Okrem povinnej dohody sa organizácie kolektívnej správy môžu dohodnúť s inými organizáciami kolektívnej správy na spoločnom výkone kolektívnej správy aj v iných prípadoch než, v akých sú povinné uzatvoriť dohodu o spoločnej správe.

Vyberá organizácia kolektívnej správy poplatky aj za tých nositeľov práv, ktorých nezastupuje? Čo je povinná kolektívna správa práv a rozšírená hromadná licencia?

Účelom kolektívnej správy práv je spravovať práva nositeľov práv vtedy, ak je individuálny výkon samotnými autormi práv neefektívny, prípadne nemožný.

V niektorých prípadoch je však výkon majetkových práv možný len prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, to znamená, že súhlas na použitie predmetu ochrany nemožno získať priamo od autora (nositeľa práv). Ide o tzv. povinnú kolektívnu správu práv.

Kolektívnu správu práv vykonáva organizácia kolektívnej správy v odboroch. Odbor zahŕňa predmet ochrany vo vzťahu k majetkovým právam, ktoré majú byť kolektívne spravované (napr. vyhotovenie rozmnoženiny [majetkové právo] hudobného diela [predmet ochrany]).

Odbory, v ktorých sa vykonáva povinná kolektívna správa práv určuje Autorský zákon (§ 146). Ide napr. o výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu alebo prostredníctvom reprografického zariadenia, použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou alebo výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia.

Dôvodom povinnej kolektívnej správy je predovšetkým ochrana nositeľa práv.

V odboroch, ktoré nespadajú do povinnej kolektívnej správy práv, sa nositeľ práv môže rozhodnúť, či svoje práva bude spravovať sám alebo prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.  

Organizácia kolektívnej správy môže v zákonom vypočítaných prípadoch udeľovať súhlas aj na použitie predmetov ochrany nositeľov práv, ktorí nie sú zastupovaní – ide o prípad tzv. rozšírených hromadných licenčných zmlúv. Na rozdiel od povinnej kolektívnej správy však nositeľ práv uplatnenie tejto rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy môže vylúčiť.

Ktoré organizácie kolektívnej správy pôsobia v Slovenskej republike?

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí šesť organizácií kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. Sú nimi :

SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam,

SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov,

OZIS, ochranné združenie interpretov Slovenska,

LITA, autorská spoločnosť,

SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Každá organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany a v rozsahu oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR.

Každá z organizácií kolektívnej správy na Slovensku spravuje práva k určitým predmetom ochrany.

SOZA vykonáva kolektívnu správu práv k hudobným dielam. SLOVGRAM zastupuje nositeľov práv k umeleckým výkonom, zvukovým a zvukovo-obrazovým záznamom,

LITA spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia,

OZIS vykonáva kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a zvukovým záznamom,

SAPA k zvukovoobrazovým záznamom a audiovizuálnym dielam.

Každá organizácia kolektívnej správy zastupuje, okrem slovenských, aj zahraničných nositeľov práv, pretože autorský zákon priamo ukladá organizácii kolektívnej správy povinnosť uzatvárať tzv. recipročné zmluvy so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo priamo zastupovať nositeľov práv aspoň z troch ďalších členských štátov Európskej únie.

Uzavreté recipročné zmluvy tak umožňujú každej slovenskej organizácii kolektívnej správy vyberať, rozdeľovať a vyplácať odmeny pre zahraničných nositeľov práv, ktorých diela a iné predmety ochrany sa používajú na Slovensku. Zahraničné organizácie kolektívnej správy zároveň vyberajú a rozdeľujú odmeny pre slovenských nositeľov práv za použitie ich diel a iných predmetov ochrany v zahraničí. Tie sú následne vyplatené slovenským autorom prostredníctvom príslušných slovenských organizácií kolektívnej správy.

Ako sa dozviem informácie o činnosti organizácie kolektívnej správy?

Ako sa dozviem informácie o činnosti organizácie kolektívnej správy?