Duševné vlastníctvo
Je „majetok" nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Je predmetom právnej ochrany a jeho používanie je preto viazané na súhlas autora, či tvorcu.
Právo duševného vlastníctva obsahuje dve oblasti:
- autorské právo a práva súvisiace s autorským právom – súvisí skôr s umeleckou, kultúrnu oblasťou
- právo priemyselného vlastníctva súvisí skôr s hospodárskou, technickou oblasťou
Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom
- chráni diela (napr. literárne, hudobné, fotografické, architektonické), iné predmety ochrany, ku ktorým sa viažu práva súvisiace (umelecký výkon, záznam - zvukový, audiovizuálny), počítačové programy a databázy
- na ochranu nie je potrebná žiadna registrácia (vzniká automaticky)
- táto oblasť súvisí viac s umeleckou, kultúrnou sférou
- ústredným orgánom je Ministerstvo kultúry SR
Právo priemyselného vlastníctva
- chráni predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr. vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky)
- na ochranu je potrebná registrácia
- táto oblasť súvisí viac s obchodnou
a technickou sférou, výrobou, službami - ústredným orgánom je Úrad priemyselného vlastníctva SR
Autorský zákon prešiel piatimi novelizáciami - v roku 2016,2018 a 2022. Novelizácie súviseli predovšetkým s transpozíciami smerníc, so súvisiacou úpravou slovenského právneho poriadku v niektorých oblastiach a s kolektívnu správou práv. Ide nasledovné novelizácie:
- Zákon č. 125/ 2016 Z. z., ktorý sa týka zmien v súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
- Zákon č. 215/2018 Z. z. - touto novelou sa transponovala smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica"). Smernica vychádza priamo z Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania prijatej Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO).
- Zákon č. 306/2018 Z. z. sa týkal predovšetkým oblasti kolektívnej správy práv. Upravili sa kritériá použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch odmien organizácií kolektívnej správy. Došlo k podrobnejšiemu rozpracovaniu kritérií, ako aj intenzívnejšiemu zapojeniu používateľov do samotnej tvorby sadzobníkov. Upravil sa inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu. Taktiež sa zakotvila povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe (tzv. one-stop-shop) aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v jednotlivých prípadoch.
- Zákon č. 71/2022 Z. z. - touto novelou sa transponovali dve nové smernice Európskej únie. Novelizovali sa taktiež niektoré ustanovenia piatej časti Autorského zákona o správe práv.
- Prvou transponovanou smernicou je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica o autorskom práve").
Najdôležitejšie zmeny:
- nové povinné výnimky
- rozšírenie úpravy obchodne nedostupných diel
- nové právo súvisiace s autorským právom - právo vydavateľov periodík
- nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu a úprava ich zodpovednosti
- Druhou smernicou preberanou do Autorského zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii").
Najdôležitejšie zmeny:
- zaviedla sa úprava prenosu programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu
- zaviedla sa zásada krajiny pôvodu pri doplnkových on-line službách, podľa ktorej sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa.
- rozšírenie povinnej kolektívnej správy práv na ďalšie spôsoby retransmisie - vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí (okrem káblovej retransmisie, ktorej režim ostáva nezmenený)
- upravilo sa vysporiadanie práv v prípade prenosu programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu.
- Zákon 455/2022 Z. z. predstavoval užšiu novelu Autorského zákona týkajúcu sa kolektívnej správy práv. Došlo k spresneniu úpravy v situácii, keď sa prekrývajú oprávnenia na výkon kolektívnej správy v prípade zastupovania tzv. nezastupovaných nositeľov práv.
Pekinská zmluva o audiovizuálnych umeleckých výkonoch bola 9. júla 2020 publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 192/2020. Ešte v marci 2014 vyslovila súhlas so zmluvou Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zároveň rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Následne v apríli 2014 prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe. Listina o prístupe bola uložená 22. mája 2014 u depozitára, ktorým je generálny riaditeľ Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO). Na zachovanie súladu ustanovení zmluvy s Autorským zákonom urobila Slovenská republika pri prístupe nasledujúce vyhlásenie:
„V súlade s článkom 11 ods. 2 zmluvy Slovenská republika vyhlasuje, že vo svojich právnych predpisoch stanovila podmienky uplatňovania práva na primeranú odmenu.".
Zmluva v zmysle svojho článku 26 nadobudla platnosť 28. apríla 2020, keď uplynuli tri mesiace, od kedy ju podpísala tridsiata zmluvná krajina. Pre Slovenskú republiku zmluva nadobudla platnosť v ten istý deň, t. j. 28. apríla 2020.
Súdny dvor EÚ (ďalej len „SDEÚ") vydal dňa 11. júna 2020 rozsudok o veci C-833/18 išlo o spor medzi spoločnosťou Brompton Bicycle Ltd. vyrábajúcou skladací bicykel Brompton s tromi rôznymi polohami a spoločnosťou Get2Get uvádzajúcou na trh bicykel Chedech, ktorý sa vizuálne podobá na bicykel Brompton a je rovnako polohovateľný do troch rôznych polôh. V žalobe podanej na vnútroštátny belgický súd sa spoločnosť Brompton domáhala určenia, že bicykle Chedech porušujú autorské práva spoločnosti Brompton a osobnostné práva zakladateľa spoločnosti Brompton pána SI. Spoločnosti Get2Get preto malo byť na základe žaloby prikázané ukončiť činnosť a stiahnuť výrobok z predajných miest. Spoločnosť Get2Get sa však bránila tvrdením, že vonkajšia úprava ich bicykla Chedech je podmienená zvoleným technickým riešením na účely zabezpečenia, aby tento bicykel mohol mať tri rôzne polohy. Okrem toho, spoločnosť Get2Get uviedla, že vonkajšia úprava môže byť chránená iba patentovým právom, nie autorským právom, a bicyklu Brompton už uplynula doba platnosti patentu, ktorým bol chránený. Vnútroštátny súd preto radšej požiadal SDEÚ o výklad smernice 2001/29/ES, pričom sa pýtal, či sú diela, ktorých tvar je nevyhnutný na dosiahnutie určitého technického výsledku, vylúčené z autorskoprávnej ochrany. Rovnako položil otázku, aké kritériá tvaru sú na dosiahnutie technického výsledku určujúce. SDEÚ sa primárne zaoberal otázkou posúdenia originality predmetu, pričom skonštatoval, že na predmet spĺňajúci podmienku originality sa môže vzťahovať autorskoprávna ochrana, aj keď jeho zhotovenie bolo určené technickými požiadavkami, pokiaľ toto určenie nebránilo autorovi vniesť do daného predmetu vlastnú osobnosť, pričom ide o prejav jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí. Ďalšie kritériá ako existencia iných tvarov, ktoré umožňujú dosiahnuť rovnaký technický výsledok alebo vôľa údajného porušovateľa, sú podľa SDEÚ irelevantné. Kritérium existencie skoršieho patentu, ktorého platnosť vo veci samej uplynula, ako aj kritérium efektívnosti tvaru na dosiahnutie rovnakého technického výsledku, treba v zmysle rozhodnutia SDEÚ zohľadniť len v rozsahu, v akom tieto skutočnosti umožňujú poodhaliť úvahy zohľadnené pri výbere tvaru dotknutého výrobku. SDEÚ tak rozhodnutím pripustil, že autorskoprávnu ochranu možno priznať výrobku, „...ktorého tvar je minimálne sčasti nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, pokiaľ tento výrobok je originálnym dielom, ktoré je výsledkom duševnej tvorby v rozsahu, v akom výberom tohto tvaru vyjadril jeho autor svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním slobodných a tvorivých rozhodnutí tak, že uvedený tvar odráža jeho osobnosť". Ide tak o ďalší z rozsudkov SDEÚ, ktorý posudzoval, čomu a za akých podmienok môže vzniknúť autorskoprávna ochrana.
Začiatkom apríla 2020 dospel SDEÚ aj k finálnemu rozhodnutiu vo veci C-753/18. Predmetná vec, v ktorej stáli proti sebe na jednej strane švédske organizácie kolektívnej správy STIM a SAMI a na druhej strane spoločnosti Fleetmanager Sweden AB a Nordisk Biluthyrning AB prenajímajúce priamo alebo cez sprostredkovateľov motorové vozidlá vybavené rádiovými prijímačmi, sa týkala posúdenia, či v takomto prípade ide o verejný prenos v zmysle smerníc 2001/29/ES a 2006/115/ES. V rozsudku SDEÚ uviedol, že poskytovaním, resp. sprístupňovaním verejnosti motorových vozidiel vybavených rádiovým prijímačom nedochádza zo strany prenajímajúcich spoločností k verejnému prenosu diel a iných predmetov ochrany. SDEÚ svoje rozhodnutie odôvodnil najmä odvolaním sa na recitál 27 smernice 2001/29/ES, podľa ktorého sa samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice. Navyše, SDEÚ dodal, že rádiový prijímač predstavuje integrálnu súčasť motorového vozidla, pričom spoločnosť, ktorá vozidlá prenajíma, nijako neovplyvňuje ani nezasahuje do možnosti prijímať rozhlasové vysielanie. Poskytovatelia takýchto služieb, t.j. prenajímatelia motorových vozidiel, sa tak líšia od iných poskytovateľov služieb, ktorí cielene inštalujú do svojich prevádzok alebo priestorov prijímače, aby mohli pre svojich klientov vysielať diela a iné predmety ochrany.
V decembri 2019 vyšiel rozsudok SDEÚ vo veci C-263/18 Tom Kabinet ohľadom predaja použitých elektronických kníh na internetovej stránke. V stručnosti povedané, súd rozhodol, že takýto predaj predstavuje verejný prenos, ktorý podlieha súhlasu autora. Zhrnutie rozsudku poskytol aj samotný SDEÚ v tlačovom komuniké v slovenčine.
Ešte v septembri 2019 vyniesol SDEÚ tiež zaujímavý rozsudok týkajúci sa autorskoprávnej ochrany dizajnov. Stranami sporu vo veci C-683/17 boli dve spoločnosti, Cofemel - Sociedade de Vestuário, SA (ďalej len „Cofemel") proti G-Star Raw CV (ďalej len „G-Star"), obe zaoberajúce sa tvorbou dizajnu, výrobou a predajom oblečenia. Spoločnosť
G-Star, nárokujúca si autorské právo k dizajnu určitého oblečenia, obvinila spoločnosť Cofemel z výroby a predaja modelov džínsov, búnd a tričiek, ktoré boli údajne rovnaké ako modely oblečenia vyrábané a predávané spoločnosťou G-Star. SDEÚ posudzoval predovšetkým možné prelínanie sa autorskoprávnej a priemyselno-právnej ochrany dizajnov, ako aj pojmové znaky, za splnenia ktorých môže byť dizajn autorskoprávne chráneným dielom. Súd v rozsudku skonštatoval, že ochrana dizajnov môže byť kumulovaná, teda osobitná priemyselno-právna ochrana vyhradená dizajnom a ochrana zaručená autorským právom sa vzájomne nevylučujú. Kumulácia ochrany k tomu istému predmetu (dizajnu) je však možná len v určitých situáciách. Súd ďalej skúmal, či z hľadiska originality (vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora) i vyjadrenia (existencie dostatočne presne a objektívne identifikovateľného predmetu ochrany) možno kvalifikovať ako diela také dizajny, akými sú modely odevov vo veci samej, ktoré vytvárajú nad rámec sledovaného úžitkového cieľa vizuálny efekt, ktorý má z estetického hľadiska vlastný a badateľný charakter. Súd sa tak zameral na to, či takýto pôvodný estetický prvok predstavuje hlavné kritérium na priznanie autorskoprávnej ochrany dizajnu. V zmysle argumentácie súdu sú dôvody estetickej povahy síce súčasťou tvorivej činnosti, ale okolnosť, že dizajn vyvoláva estetický účinok, ešte neumožňuje sama osebe určiť, či tento dizajn predstavuje duševný výtvor autora, ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí a odráža jeho osobnosť. Navyše, estetický účinok, ktorý môže dizajn vyvolávať, je výsledkom nevyhnutne subjektívneho pocitu krásy pociťovaného každou osobou, ktorá sa na uvedený predmet pozerá. V dôsledku toho tento estetický účinok subjektívnej povahy neumožňuje dostatočne presne a objektívne charakterizovať existenciu identifikovateľného predmetu. Na základe toho súd rozhodol, že okolnosť, že dizajny - modely odevov vytvárajú, nad rámec svojho úžitkového cieľa, špecifický estetický účinok, ešte nie je sama osebe dôvodom, aby sa takéto dizajny kvalifikovali ako diela v zmysle smernice 2001/29/ES.
Všetky novinky
Novinky mailom
Zoznam súvisiacich dokumentov