x
Používaním stránky www.dusevnevlastnictvo.gov.sk súhlasíte s používaním cookies,ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Viac info. OK
Back to Top

Duševné vlastníctvo

Je „majetok" nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Je predmetom právnej ochrany a jeho používanie je preto viazané na súhlas autora, či tvorcu.

Právo duševného vlastníctva obsahuje dve oblasti:

  1. autorské právo a práva súvisiace s autorským právom  – súvisí skôr s umeleckou, kultúrnu oblasťou
  2. právo priemyselného vlastníctva súvisí skôr s hospodárskou, technickou oblasťou

Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom

  • chráni diela (napr. literárne, hudobné, fotografické, architektonické), iné predmety ochrany, ku ktorým sa viažu práva súvisiace (umelecký výkon, záznam  - zvukový, audiovizuálny), počítačové programy a databázy
  • na ochranu nie je potrebná žiadna registrácia (vzniká automaticky)
  • táto oblasť súvisí viac s umeleckou, kultúrnou sférou
  • ústredným orgánom je Ministerstvo kultúry SR

Právo priemyselného vlastníctva

  • chráni predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou (napr.  vynálezy, technické riešenia, dizajny), alebo tovary a služby prostredníctvom označenia (napr. ochranné známky)
  • na ochranu je potrebná registrácia
  • táto oblasť súvisí viac s obchodnou
    a technickou sférou, výrobou, službami
  • ústredným orgánom je Úrad priemyselného vlastníctva SR

Ochrana a vymožiteľnosť

  • duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane
  • k porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva
  • porušenie môže viesť k priestupkovému konaniu, občianskoprávnemu súdnemu konaniu či trestnému postihu

Falšovanie a autorské pirátstvo

  • koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje medzirezortná komisia
  • členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR
    a Slovenskej obchodnej inšpekcie
  • gestorom je Úrad priemyselného vlastníctva SR
Novinky
Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom

Zaujímavé nové rozsudky Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ ešte pred letnou prestávkou (dňa 29. júla 2019) vydal naraz hneď tri zaujímavé rozsudky z oblasti autorského práva.

Prvý rozsudok bol vo veci C-469/17 Funke Medien NRW GmbH proti Nemeckej spolkovej republike a týkal sa predovšetkým výkladu výnimiek a obmedzení a výlučných práv podľa smernice 2001/29/ES, ako aj ich vzťahu k slobode informácií a slobode tlače, ktoré sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie. Konkrétne, spoločnosť Funke Medien zverejnila na webovej stránke internetového denníka, ktorý prevádzkuje, veľkú časť správ o vojenskej situácii spolu s úvodnou poznámkou, ďalšími odkazmi a výzvou na diskusiu. Spolková republika Nemecko sa domnievala, že spoločnosť Funke Medien porušila jej autorské práva k uvedeným správam a podala proti nej žalobu o zdržanie sa protiprávneho konania. Súdny dvor EÚ síce ponechal posúdenie toho, či sú správy o vojenskej situácii autorskými dielami na vnútroštátny súd, ale zároveň dodal, že sloboda informácií a sloboda tlače v zmysle článku 11 Charty základných práv Európskej únie nemôžu nad rámec výnimiek a obmedzení stanovených v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29/ES odôvodniť ďalšiu výnimku z výlučného práva autora na rozmnožovanie a výlučného práva autora na verejný prenos podľa smernice 2001/29/ES. Súdny dvor EÚ zároveň potvrdil, že pri tzv. citačnej výnimke v zmysle čl. 5 ods. 3 písm. d) smernice 2001/29/ES ide iba o demonštratívny výpočet prípadov, v ktorých možno citovať, čo potvrdzuje aj použitie slovného spojenia „na účely kritiky alebo recenzie". Súdny dvor EÚ súčasne zvažoval, či by sa nemohlo zverejnenie správ o vojenskej situácii spoločnosťou Funke Medien na internete subsumovať pod výnimku na spravodajské účely a o aktuálnych udalostiach. Nakoniec však Súdny dvor EÚ všeobecne deklaroval, že na účely vytvorenia rovnováhy medzi autorským právom a právom na slobodu prejavu treba zohľadniť okolnosť, že kľúčový význam má aj druh dotknutého „prejavu" alebo informácie, a to najmä v rámci politickej debaty alebo debaty týkajúcej sa všeobecného záujmu.

V druhom rozsudku vo veci C-516/17 Spiegel Online GmbH proti Vokerovi Beckovi Súdny dvor EÚ zaujal identické stanovisko vo vzťahu medzi výnimkami a obmedzeniami i výlučnými právami podľa smernice 2001/29/ES na jednej strane a slobodou informácií a slobodou tlače podľa Charty základných práv Európskej únie na druhej strane, pričom  však podrobnejšie analyzoval citačnú výnimku a tzv. spravodajskú výnimku. Pri spravodajskej výnimke Súdny dvor EÚ uviedol, že na použitie chráneného diela na účely spravodajstva o aktuálnych udalostiach sa nesmie v zásade vyžadovať predchádzajúci súhlas, pretože by sa tým obmedzovalo uplatňovanie tejto výnimky. Ďalej Súdny dvor EÚ skonštatoval, že tzv. citačná výnimka nevyžaduje, aby bolo citované dielo do práce, v ktorej je citované, neoddeliteľne začlenené napríklad prostredníctvom zarážok alebo poznámok pod čiarou, ale o citáciu môže ísť aj v prípade uvedenia hypertextového odkazu na toto dielo. Samotný pojem „citácia" v zmysle 2001/29/ES, preto zahŕňa aj hypertextový odkaz na samostatne prístupný súbor (napr. v pdf. formáte). Výklad tzv. citačnej výnimky Súdny dvor EÚ tiež podmienil tým, že citovať možno iba dielo, ktoré už bolo sprístupnené verejnosti v súlade so zákonom, pokiaľ bol verejnosti predtým umožnený prístup k tomuto dielu v jeho konkrétnej podobe so súhlasom nositeľa práv alebo na základe mimozmluvnej licencie či zákonného povolenia.

Najočakávanejším bol tretí rozsudok vo veci C-476/17 Pelham GmbH, Moses Pelham, Martin Haas proti Ralfovi Hütterovi a Florianovi Schneiderovi‑Eslebenovi. Hudobná skupina Kraftwerk v roku 1977 uverejnila zvukový záznam so skladbou Metall auf Metall. Páni Pelham a Haas zložili skladbu Nur mir, ktorá sa v roku 1997 objavila na zvukových záznamoch spoločnosti Pelham. Členovia skupiny Kraftwerk, páni Hütter a Schneider-Esleben, tvrdia, že spoločnosť Pelham pomocou techniky sampling-u skopírovala približne dvojsekundovú rytmickú sekvenciu skladby Metall auf Metall a postupnými opakovaniami ju začlenila do skladby Nur mir. Vzhľadom na to, že sa páni Hütter a Schneider-Esleben domnievali, že boli porušené ich práva súvisiace s autorským právom, ktorých nositeľmi sú ako výrobcovia zvukového záznamu, podali návrh na ukončenie porušovania, priznanie náhrady škody a vydanie zvukových záznamov so skladbou Nur Mir na účel ich zničenia. Súdnemu dvoru EÚ tak bolo položených niekoľko zásadných otázok. V prvom rade, či nepovolené začlenenie hudobnej vzorky (sample), ktorá sa odobrala z určitého zvukového záznamu, do iného zvukového záznamu prostredníctvom techniky sampling-u predstavuje zásah do práv výrobcu zvukového záznamu, z ktorého bola takto predmetná vzorka odobratá. Súdny dvor EÚ sa pri výklade zaoberal teda hlavne výkladom vyhotovenia rozmnoženiny a s tým súvisiacim výlučným právom výrobcov zvukového záznamu. Súdny dvor EÚ v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že vyhotovenie rozmnoženiny, hoci len veľmi krátkej zvukovej vzorky odobratej zo zvukového záznamu používateľom, je v zásade rozmnožovaním tohto zvukového záznamu v časti, avšak súčasne dodal, že nejde o „rozmnožovanie", keď používateľ v rámci výkonu slobody umenia zo zvukového záznamu odoberie zvukovú vzorku, aby ju v pozmenenej a sluchom nerozpoznateľnej podobe použil v inom zvukovom zázname. Súdny dvor EÚ neopomenul opäť ani možnosť aplikácie tzv. citačnej výnimky v zmysle smernice 2001/29/ES. Podľa Súdneho dvora EÚ, pokiaľ tvorca nového hudobného diela použije zvukovú vzorku (sample), ktorá je odobratá zo zvukového záznamu a pri počúvaní tohto diela ju možno rozpoznať, použitie tejto zvukovej vzorky môže v závislosti od okolností prejednávanej veci byť citáciou. Cieľom uvedeného použitia musí byť ale aj interakcia s dielom/zvukovým záznamom, z ktorého bola odobratá vzorka a musia byť splnené aj ďalšie podmienky stanovené v článku 5 ods. 3 písm. d) smernice 2001/29/ES o tzv. citačnej výnimke. Ak však nemožno identifikovať dielo, ktorého sa predmetná citácia týka, a z toho dôvodu chýba aj uvedená interakcia, potom nepôjde ani o citáciu v zmysle smernice 2001/29/ES.

Všetky tieto tri rozsudky tak spája výklad výnimiek a obmedzení zo smernice 2001/29/ES, a to najmä pokiaľ ide o výklad tzv. citačnej výnimky.

Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom

Nové smernice EÚ sú už účinné. Po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ dňa 17. mája 2019 nadobudli obe nové smernice – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (smernica o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu), ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (smernica o on-line vysielaní a retransmisii), už aj účinnosť. Účinné sú od 7. júna 2019. Lehota pre členské štáty EÚ na transpozíciu smerníc uplynie 7. júna 2021. Slovenské znenie smernice o on-line vysielaní a retransmisií je dostupné tu. Slovenské znenie smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu je dostupné tu.

Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom

"Choose content, not confusion!" („Vyber si legálny obsah, nedaj sa zmiasť!")

Cieľom kampane spustenej 26.apríla 2019 na Deň duševného vlastníctva je zvýšiť viditeľnosť projektu agorateka prostredníctvom podpory národných portálov a nasmerovať spotrebiteľov k využívaniu legálneho obsahu, či už hudby, TV, filmov, e-kníh, videohier alebo športových podujatí. Návštevnosť jednotlivých portálov zapojených do projektu agorateka neustále rastie, čo nás teší. Preto si neváhajte pozrieť aj slovenský portál Agorateka Slovakia , ako aj nové video ku kampani.

Patentom je ochránený vynález - technické riešenie, napríklad konkrétne súčiastky a ich fungovanie, ktoré umožňuje zachytiť prostredníctvom pôsobenia svetla obraz na svetlo-citlivej vrstve. Dizajnom sa chráni vonkajšia úprava výrobku. Napríklad obal, tvar, štruktúra, obrysy, materiál, línie farby, prípadne zdobenie. Ochranná známka je označenie, ktoré pomáha odlíšiť výrobky jedného výrobcu od výrobkov iných výrobcov. Ochrannou známkou môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť, napríklad slovo, číslica, kresba, alebo ich kombinácia. Fotografia môže byť autorským dielom. Práva duševného vlastníctva sú odlišné od vlastníckeho práva k predmetu, napríklad k fotoaparátu, v ktorom sa môžu spájať aj tri druhy duševného vlastníctva: práva k patentu, práva k dizajnu a práva k ochrannej známke, pričom tieto práva môžu patriť rôznym osobám. Vlastníkovi fotoaparátu patrí len tento fotoaparát ako vec. Ďalším odlišným predmetom je fotografia, ktorá môže byť chránená autorským právom, ktoré patrí autorovi fotografie.
Hlavn� obr�zok