Späť

Rozsudok SD EÚ - chuť potraviny nie je chránená autorským právom

Chuť potraviny nemôže byť chránená autorským právom. Dňa 13. novembra 2018 o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-310/17 Levola Hengelo BV proti Smilde Foods BV. Stranami sporu, ktorý začal v Holandsku, boli výrobca syrovo-smotanovej nátierky s bylinkami „Heksenkaas" (spoločnosť Levola) a výrobca produktu „Witte Wievenkaas" (spoločnosť Smilde) určeného pre reťazec supermarketov v Holandsku. Spoločnosť Levola zažalovala spoločnosť Smilde, keďže sa domnievala, že výroba a predaj produktu „Witte Wievenkaas" porušuje jej autorské práva na chuť nátierky „Heksenkaas". V spore išlo o posúdenie, či možno chuť potraviny chrániť podľa autorského práva. Súd sa, okrem výkladu smernice 2001/29/ES, zameral aj na výklad pojmu „dielo" v zmysle medzinárodných zmlúv a dohovorov z oblasti autorského práva, konkrétne vzal do úvahy Zmluvu WIPO o autorskom práve a Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktoré obe odkazujú priamo na ustanovenia Bernského dohovoru a ktorých je EÚ zmluvnou stranou. Súd totiž uviedol, že „...chuť potraviny možno chrániť autorským právom podľa smernice 2001/29/ES iba v prípade, že takú chuť možno kvalifikovať ako „dielo" v zmysle tejto smernice". Podľa súdu pojem „dielo" používaný v smernici 2001/29/ES nevyhnutne predpokladá, aby bol predmet ochrany podľa autorského práva vyjadrený tak, že ho možno dostatočne presne a objektívne identifikovať, aj keď toto vyjadrenie nemusí byť nutne trvalé. Autorskoprávne chránené predmety sa musia dať teda jasne a presne rozpoznať, pričom z procesu takejto identifikácie chráneného predmetu je potrebné odstrániť všetky subjektívne prvky, ktoré by vyvolávali právnu neistotu. V prípade chuti potraviny chýba možnosť presnej a objektívnej identifikácie. V zmysle rozsudku „na rozdiel od literárneho, maliarskeho, filmového či hudobného diela, ktoré je presným a objektívnym vyjadrením, je totiž identifikácia chuti potraviny založená v podstate na pocitoch a chuťových pôžitkoch, ktoré sú subjektívne a premenlivé, pretože závisia najmä od faktorov súvisiacich s osobou, ktorá dotknutý produkt ochutnáva, ako sú jej vek, potravinové preferencie a stravovacie návyky, a od prostredia alebo kontextu, v ktorom sa tento produkt ochutnáva.". Súd nakoniec dospel k záveru, že chuť potraviny nemožno v zmysle smernice 2001/29/ES kvalifikovať ako „dielo", a teda jej nemožno priznať ani ochranu autorským právom. Celý rozsudok je dostupný aj v slovenskom jazyku na stránke Súdneho dvora Európskej únie.



Posledná aktualizácia: 15.11.2018