Stručné informácie

  • pojem vysielanie označuje predmet ochrany podľa autorského zákona ako aj spôsob použitia predmetu ochrany (napr. diela, audiovizuálneho záznamu atď.) – ide o dva pojmy, ktoré sú z jazykového hľadiska zhodné, ale majú rôzny vecný obsah
  • vysielateľ má len majetkové práva
  • práva vysielateľa sú prevoditeľné
  • práva vysielateľa trvajú 50 rokov od odvysielania

Práva vysielateľov

sa týkajú vysielania (rozhlasové, televízne).

Výklad niektorých ustanovení Autorského zákona

Čo je vysielanie?

Je potrebné odlišovať vysielanie

1. ako činnosť vysielateľa (spôsob použitia diel) - šírenie diel vysielateľom v zmysle § 28. Ide o druh verejného prenosu diela. (Na porovnanie: iným spôsobom použitia diela ako použitie vysielaním je napr. sprístupnenie diela verejnosti prostredníctvom internetu) a

2. ako predmet ochrany - programová služba ako "produkt"  vysielateľa, ktorý je vnímaný verejnosťou ako televízny alebo rozhlasový  "program". K vysielaniu ako predmetu ochrany sa viažu majetkové práva vysielateľa.

(Pozor: V slovenskom jazyku neexistuje rozdielny pojem pre vysielanie ako predmet ochrany a pre vysielanie ako činnosť (spôsobu použitia diel). Definícia vysielania ako predmetu ochrany nie je v autorskom zákone obsiahnutá, v autorskom zákone je v § 28 len definícia vysielania ako spôsobu použitia predmetov ochrany).

Vysielaniu sa venujú aj osobitné právne predpisy, najmä zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

https://www.dusevnevlastnictvo.gov.sk/web/guest/pravo-vysielatelov#251688

Aké práva má vysielateľ? Možno ich previesť na inú osobu?

Vysielateľ vo vzťahu k vysielaniu disponuje rovnako ako výrobca zvukového, resp. audiovizuálneho záznamu výlučne majetkovými právami (§ 125).

Vysielateľ má v rámci svojich majetkových práv právo použiť svoje vysielanie a právo udeľovať súhlas len na: 

  • verejný prenos vysielania, ak sa uskutočňuje na miestach, ktoré sú verejnosti prístupné za vstupný poplatok,
  • vyhotovenie záznamu vysielania,
  • vyhotovenie rozmnoženiny záznamu vysielania,
  • verejné rozširovanie záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,
  • retransmisia vysielania,
  • sprístupňovanie záznamu vysielania verejnosti.

Ostatné spôsoby použitia preto nepodliehajú súhlasu vysielateľa.

Práva vysielateľa sú rovnako ako práva výrobcu zvukového záznamu a výrobcu audiovizuálneho záznamu prevoditeľné. To znamená, že tieto práva môže vysielateľ previesť zmluvou na inú osobu, čím zároveň tieto práva stráca.

https://www.dusevnevlastnictvo.gov.sk/web/guest/pravo-vysielatelov#251700

Ako dlho trvajú práva vysielateľa?

Práva vysielateľa trvajú 50 rokov od odvysielania jeho predmetu ochrany – vysielania (§ 126). Trvanie majetkových práv vysielateľa sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.

Napríklad: Ak dôjde k odvysielaniu televízneho alebo rozhlasového vysielania 15. 5. 2006, práva vysielateľa trvajú do 31. 12. 50.-teho roka. Po uplynutí doby sa vysielanie stáva voľným, čo znamená, že ďalší vysielateľ nie je povinný získať na použitie vysielania súhlas.

https://www.dusevnevlastnictvo.gov.sk/web/guest/pravo-vysielatelov#251712

Ako môže iná osoba použiť vysielanie?

Iná osoba ako pôvodný vysielateľ môže použiť vysielanie na základe súhlasu (licencie) od pôvodného vysielateľa, prípadne od príslušnej organizácie kolektívnej správy, ak je ňou vysielateľ zastúpený.

Práva vysielateľov v Slovenskej republike spravuje organizácia kolektívnej správy SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov.

Aj na použitie vysielania sa primerane vzťahujú tzv. zákonné licencie. 

https://www.dusevnevlastnictvo.gov.sk/web/guest/pravo-vysielatelov#251736