Duševné vlastníctvo

Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov.

Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod. na stiahnutie bez súhlasu autora).

Opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva sa prijímajú na úrovni jednotlivých štátov (zákony), ale aj na medzinárodnej úrovni v rámci pôsobenia medzinárodných organizácií (medzinárodné zmluvy na úrovni napr. WIPO - Svetová organizácia duševného vlastníctva, WTO - Svetová obchodná organizácia, WHO - Svetová zdravotnícka organizácia).

Vzhľadom na akútnu potrebu riešenia problematiky vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, bolo na úrovni Európskej únie prijatých viacero iniciatív a strategických dokumentov, napr. „Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe", „Uznesenie o všeobecnom európskom pláne pre boj proti falšovaniu a autorskému pirátstvu" (na základe tohto dokumentu bolo zriadené Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva v rámci Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu so sídlom v španielskom Alicante). Riešenie problémov falšovania a autorského pirátstva sa stalo aj jednou z priorít hlavnej iniciatívy Stratégie Európa 2020 -„Únia inovácií".

Základným právnym aktom na úrovni Európskej únie je Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorú členské štáty Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky, transponovali do svojich právnych poriadkov ako minimálny štandard pre vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva. Smernica sa však týka len občianskoprávnej vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, preto sa Európska únia začala (najmä v súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy) zaoberať jej revíziou, resp. uvažuje sa o vytvorení novej smernice, ktorá by regulovala aj trestnoprávne opatrenia na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

V Slovenskej republike pôsobí Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu, ktorá bola zriadená na účely uplatňovania opatrení zameraných na znižovanie miery porušovania práv duševného vlastníctva.

Občianskoprávnu ochranu poskytujú všeobecné súdy Slovenskej republiky.

V prípade porušenia či ohrozenia práv duševného vlastníctva je v prvom rade možné využiť občianskoprávne prostriedky. Nároky, ktorých sa možno v prípade porušenia práv duševného vlastníctva domáhať, sú zakotvené v osobitných predpisoch (napr. autorský zákon, patentový zákon), ako aj vo všeobecných predpisoch  (napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), pričom nie je vylúčené tieto nároky aj kombinovať. Jednotlivé nároky možno na súde uplatniť prostredníctvom žalôb, a to napr. určovacej žaloby (napr. určenie, či daná osoba je autorom diela), zdržovacej žaloby (napr. aby sa porušovateľ zdržal zásahov do práv duševného vlastníctva), odstraňovacej žaloby (na odstránenie následkov porušenia práva duševného vlastníctva), žaloby na náhradu škody alebo žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod.

Administratívnoprávnu ochranu zabezpečujú colné orgány a Slovenská obchodná inšpekcia.

Kompetencie a postupy colných orgánov v súvislosti s ochranou duševného vlastníctva upravuje  zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ktorý reaguje na prijatie nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ktoré sa má uplatňovať od 1. januára 2014. Dôvodom vydania nového nariadenia bol predovšetkým záujem posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zabezpečiť primeranú právnu istotu. Zmena právneho režimu presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v zmysle nového nariadenia sa týka opatrení voči tovaru, ktorý je pod colným dohľadom, ako aj opatrení na domácom trhu. Zákon o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi upravuje podmienky a postup pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, a to prijímanie opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu a pri tovare pod colným dohľadom, spôsob nakladania s takýmto tovarom a sankcie za porušovanie práv duševného vlastníctva.

V rámci opatrení na ochranu duševného vlastníctva sú colné orgány oprávnené za splnenia zákonných podmienok napr. pozastaviť prepustenie tovaru, pri ktorom je podozrenie, že ide o tovar, ktorým sa porušuje duševné vlastníctvo,  zaistiť takýto tovar alebo  ho zničiť. Colné orgány tiež prejednávajú priestupky a iné správne delikty na úseku porušovania práv duševného vlastníctva pri tovare na domácom trhu alebo pri tovare pod colným dohľadom. 

Slovenská obchodná inšpekcia kontrolou vnútorného trhu zisťuje dodržiavanie práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva, významných z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

Trestnoprávne aspekty sú v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní (polície a prokuratúry).

Trestnoprávne prostriedky ochrany pri porušení práv duševného vlastníctva sú krajnými prostriedkami (tzv. ultima ratio) právnej ochrany. Trestné právo nastupuje až vtedy, keď sa ostatné prostriedky ochrany ukážu ako neúčinné.